O hodinu som už musela odísť. Práca. Nenávidím, ale zároveň ju zbožňujem. Dá
sa to robiť popri škole a popri aj Mattovi.
25.teho júna som bola posledný krát v škole. Nenávidela som tú
školu. Študovala som grafiku. Našťastie som zmaturovala na samé Áčka a jedno
Bčko čo nie je podľa mňa zlé. Ani som nerozmýšľala nad vysokou. Musela som sa postarať o Matta a dať
moju matku dokopy ak som chcela odísť. Čo dá zabrať, ale Nikdy nehovor Nikdy.
Symbolicky sme so spolužiakom roztrhali nenávidenú učebnicu
francúzštiny. Nechápem na čo mi bude ten jazyk. Ale nemala som na výber.
Posledný krát som zavrela svoju modrú skrinku, odovzdala kľúče na
vrátnici a odišla. Nešla som ešte domov, ani do práce. Išla som k mamke.
Zazvonila som. Dvakrát. Trikrát.
Už som sa chcela otočiť a odísť keď sa otvorili dvere. Stála tam
ona. Nespoznala by som ju. Vlasy mastné, roztrapatené, a neupravené.
Postava vychudnutá. Vyzerala ako po
žúrke.
„Caroline?“ bola hodne...prekvapená.
„Mami, neprišla som preto že by si mi chýbala. Nie. Ale ide o Matta.
Je to tvoj syn. Musíš sa konečne, prosím ťa, spamätať! On potrebuje mamku, ja
mu mám byť sestrou, čo aj som, ale už od
mala...Ma oslovuje ako mami, nie ako Car alebo čokoľvek. To by mal teba.
Porozmýšľaj o tom, lebo 2. júla, o tri o týždeň som tu zase. A som
zvedavá ako po tomto zareaguješ. Či niečo zmeníš. Ahoj,“ dokončila som svoj
monológ a odišla. Za rohom som si sadla do malého parku a rozmýšľala.
Z oka mi vypadla slza. Rýchlo som ju zotrela. Pohľadom som prebehla park, bol
skoro prázdny. Mala som ešte pol hodinu čas, tak som iba rozmýšľala.
Sedeli sme na lavičke a veselo
sa smiali. Zase sme sa uliali zo školy. Naši by z nás nemali radosť. Ale
nám to bolo jedno. Mali sme 16 a užívali sme si život.
„Raz, keď budem slávny prídem po
teba na súkromnom lietadle a všetci ti budú závidieť,“ zasmial sa Niall.
Mal tesne pred konkurzom do X-Factora.
„ Jasné, a potom sa zo mňa
stane svetoznáma kamarátka Nialla Horana, čo?“ smiala som sa. Chýbalo mi to.
Posledné týždne iba spieval, pripravoval sa na X-Factor. Parkrát so ho už
počula, a podľa mňa určite prerazí.
Postavila som sa z lavičky. To bolo skoro posledný krát čo sme sa
stretli. Teraz som už plakala. Chýbal mi. Chýbal mi najlepší kamarát, ktorému
sa zdôverím so všetkým a stále ma bude mať rád. Stále ma bude brať takú
aká som. A nakoniec on odišiel, on sa neozval, on si zrušil číslo a má
nové. Po roku som to pochopila. Plní si svoj sen, má nových kamarátov, na mňa
zabudol. Ako väčšina kamarátov.
Kto čaká, ten sa dočká :* Cmuk
Tieto časti tam boli tak trošku vsunuté, lebo v tom čo som tam mala, som potrebovala trochu oddialiť :D
Oppa gangnam style! (absolutne mi to sem nejde :D ale dnes mi z toho hrabe že som mala potrebu to niekde napísať :D )
*Meg
Ps. Komentyyy!!
úžasné <3 ty vieš ako som sa tešila <3 a presne tak kto čaká..dočká sa :) konečne je tu tá sľubovaná <3 úžasná <3 chúďatko Caroline..ale že ako ma to meno vytáča?? -_- no nič :D nezmením to :D tým nechcem povedať že ju máš premenovať :D :D v skratke úžasná časť a strašne strašne sa teším na ďalšiu <3 :)
OdpovedaťOdstrániťďaľšiu mám aj napísanú, ale ešte ju trochu prerobím, a pridám...možno dnes okolo 20:00 ;)
Odstrániťnoo nemám slov :D je to vážne nádherný príbeh :) poprosím pokračovanie :)
OdpovedaťOdstrániťa to je ešte iba začiatok! :DD
OdstrániťPrísahám že ťa zabijem! Vieš prečo :D ale je to pekne :33 •Mary•
OdpovedaťOdstrániťtak díky :D
Odstrániť