1. Kapitola

„Stefííí vstávaj choď otvoriť niekto zvoní.“ „Prosím otvor ty.“ „Ja som vo vani.“ Ach zase, zase vyhrala aspoň tento rok chcem normálne narodky. Každý rok mám ísť akože otvoriť dvere a bude tam kuriér s krabicou. Zároveň mi ten týpek povie aby som to rozbalila. Nechápem že si nemyslia či viem že ten „kuriér“ je sused od naproti. Mali by sa dať všetci liečiť.

Rýchlo som vošla do kúpeľne a umyla svetelnou rýchlosťou zuby. (Mám kúpeľňu zvlášť pre takéto prípady) Natiahla si voľné tepláky, tričko a hrubé ponožky. (Som tak troška zaťažená na hrubé ponožky. A to že je zima mi aspoň dáva šancu s nimi chodiť všade. :3 Vlasy som skrotila do vysokého copu a zišla dole. Z kuchyne si zobrala jablko a smerovala ku dverám.

To je! Ako možné? Chúďa jablko vypadlo mi aj z úst, našťastie som ho ako tak zachytila. No v tom momente ako som sa prebrala som zatvorila dvere. „Steph otvor dvere.“ Pomaly som otvorila dvere ale iba tak aby mi bolo vidno iba hlavu. „Čo chceš?“ „Prišiel som ťa navštíviť.“ „Troška neskoro, nemyslíš?“ „Nooo pusť nás dnu.“ „Zabudni!“ „Noo“ „Povedz pravdu na čo tu si?“ „Navštíviť.“ „Klameš  sám seba.“ „Choď preč! Lebo zavolám na teba Dogyho!“ „To by si nespravila.“ „Ale áno spravila. Choď preč!“ „Nejdem!“ „Dobre tak si tam ostaň.“ Vyšla som naspäť hore a zamkla sa v izbe. Zobrala si skicár a začala od nervov kresliť. „Ako ho len neznášam!“ Asi hodinu som ešte sedela a kreslila, lenže ma prepadol hlad. To jablko mi nestačilo, do tej hodiny som vyhladla. Pomaly som odomkla dvere. Dobre zatiaľ čistý vzduch. Prešla som po schodoch pomaly aby ma nebolo počuť. Pohybom alá tieň, som sa prebojovala do kuchyne, zobrala si kolu, nutelu, dve jablká a vošla som do obyvačky kde máme v skrinke schované chipsi. No keď som ich tam videla, skoro mi bulvy vyliezli. Zatvárila som sa že ja nič ja muzikant, ja ich nevidím. Zobrala som si zo skrinky trojo balíkov chipsov. Cítila som na sebe pohľady všetkých čo boli v miestnosti. Ignorovala som ich a odišla do izby, zamkla sa, zobrala si do ruky skicár a ceruzku. A aby som sa aj najedla som si otvorila chipsi. Nebudem predsa trpieť hladom.

Harry

Je tak isto tvrdohlavá ako naposledy keď som ju videl. Do vnútra nás nakoniec pustila jej mama. Usadili sme sa do obyvačky a čakali kedy vystrčí nos z izby. Nemohlo to byť dlho lebo ju poznám, nevydrží. Určite je hladná. O hodinu vyliezla videl som ako jej oči skoro vyliezli keď nás zbadala, no hneď na to sa robila že nás nevidela. Ako som tvrdil hladná je. Zobrala si chipsi a už jej nebolo. „Vravel som, hladná bude. Idem hore.“ Kývol som Niallovi nech ide so mnou. Nikto nevie že ich chcem dať dokopy. Ani samotný Niall to nevie. Boli by pekný pár. Sadli sme si pred dvere a počúvali čo robí. Počuli sme ako kreslí. Naozaj pekne kreslí. Raz som ju donútil nakresliť našu učiteľku aby som mal lepšiu známku. :D A občas niečo chrúmala. „Choď preč počujem ako funíš.“ „Dobre tak idem.“ Ukázal som Niallovi nech zostane, ten len na mňa zúfalo pozrel. Tak som rýchlo zdrhol preč.

Stefi

Počula som ako si niekoho doniesol hore. No napriek tomu som vyhodila iba Harryho. Zrazu som začula škvŕkanie bruchu a nebolo to moje. Opatrne som otvorila dvere a potichu sa ozvala....

 Toto mala oblečené Steph doma :D   

Komentík poteší :DD