One Direction Stories: 3. Kapitola

Steph

...Chcem chalana, ktorý nebude zabednenec a bude ma mať rado takú aká som a bude mi oporou.

Ešte chvíľku sme ležali ale potom sme sa zhodli že sme hladný. Pomaly sme sa prechádzali po meste a konečne sme zavítali do pizzérie. „Ale ja nemám peniaze.“
Pozrela som na neho ako že či si myslí že som tupá a nakoniec povedala „Ani ja“ „Tak teraz čo“ „To na čo sme sem išli, vedela som že nemáš peniaze. Nezobral si si ani svoju bundu ani topánky a v nich sa peniaze zázračne neobjavujú. Mám tu kamaráta čo tu robí.“ „Aha“ Vošli sme do vnútra. Nešli sme si sadnúť do boxov, ako každý normálny "smrteľník" lebo mám svoje miesto pri pulte. (Sorry baby ale toho smrteľníka som videla v knihe a prišlo mi to vtipné :D :D) Sadli sme si tam a už nás konečne privítal Mark. „Ahoj slniečko, ako sa máš.“

Niall

Slniečko. Dobre pichlo ma pri srdci a nepáči sa mi to. Prečo ju tak oslovuje ? Oni spolu chodia? Nič také mi ale nikto nepovedal. „Ahoj Mark. Zatiaľ to ujde. Daj mi šunkovú s kukuricou. A ty si dáš akú Niall?“ Povedz niečo ale čo? „To isté.“ „Tak okej decká, idem na to.“ „Pozdravuj Mag“ „Jasnačka“ Kto je Mag? „Kto to bol?“ Dobre spýtal som sa na rovinu, no a čo. „Kamoš už tu robí tri roky.“ „A tá Mag je kto?“ „Jeho priateľka. Sú spolu asi už dva roky.“ Ach to je úľava. Zatiaľ čo nám piekli pizzu, sme sa zhovárali. „Takže povedz nejaké pikošky o Harrym.“ „Harolda poznám dva roky a ja ti mám hovoriť pikošky? To ty by si ty mala mne hovoriť.“ „Dobre tak to spravme takto ja poviem niečo ty povieš niečo. Ok?“ A takto to išlo dlho. „To vážne ste ako dvanásťročný zdrhali cez okno?“ „Hej a on si zlomil nohu.“ „Tak keď bude niečo proti mne mať poviem mu že nevie skákať.“ „Ja sa mu za to vysmievam až do teraz.“

Steph

Konečne nám doniesli pizzu, nie že by som bola rada že som tu s Niallom. To nie, je milý chalan a celkom pekný, hlavne to nie je debil, ale bola som hladná. Kukla som sa na hodinky a skoro som umrela. O pätnásť minút tu bude pohroma. „Inak pohni si, ak nevypadneme do pätnástich minút bude tu pohroma.“ „Ako to myslíš? Každý mesiac v posledný deň si každý objedná jedlo a robí sa že nič. No keď odbije päť hodín zmení sa to tu na zmätok. Začne tu vojna jedlom.“ „Ale to je super.“ „Je ale keď ti strelia zmrzlinou do ucha bolí to. A celé to trvá hodinu.“ „Zostaňme tu.“ „Fajn ale umývať sa budeš vonku.“ „To vydržím.“ Rýchlo som si zjedla pizzu a keď som čakala na posledné sekundy bola som pripravená že sa schovám pod stôl. Zvonček zazvonil a všetci sa zdvihli a začali ohadzovať. Ja so m sa rýchlo šupla dole. Našťastie ma nikto nevidel. Každý sa ohadzoval a tým myslím aj Nialla. Aj on tam bol a ohadzoval sa. Väčšinou sa ohadzoval s dievčatami. Veď ako inak veď je pekný každá ho chce. No zrazu som videla ako išla okolo jedna ako ju mám nazvať šľapka? Nie to je moc. Tak mrcha. Nie aj to je moc. Asi ju vážne budem volať šľapka to ju vystihuje. Začala sa obšmietať okolo Nialla neviem prečo ale prvé čo som našla som po nej hodila. Dobre za toto sa ospravedlním aj ja. Bol to jahodový koláč. Chúďa koláč, muselo mu to byť nepríjemné takto zostať na takej špine. Postavila som sa na nohy a podišla som ku nej. „Oh, chúďatko si v poriadku?“ „Ano som.“ „Čuš s tebou sa nikto nerozpráva.“ Aká naivita, myslela som si že Nicoleta bude inteligentnejšia ako vyzerá ale mýlila som sa. „Myslela som chúďa koláč, že musel akurát na tebe pristáť.“ Zazubila som sa aby si uvedomila ako veľmi ju neznášam. Zoškrabala som z nej nejaký kúsok koláču priložila k uchu. „No jahodový koláčik mi hovorí že ti odporúča čučoriedkový koláč.“ Hodila som po nej čučoriedkový „To nikdy nezíde!“ „Ja viem. A prepáč že otravujem ale odkazuje ti že ťa neznáša.“ Začala som sa ešte viac vyškierať a vyliala som na ňu colu. „Počula som že cola vyčistí špinu dokonca aj zo záchoda. Takže na tvojom mieste by som zdrhala domov sa umyť, lebo sa roztečieš ako by ťa niekto oblial kyselinou.“ Som na seba hrdá. To dievča z duše nenávidím. Prebrala mi chalana na základke a aj na strednej. Vlastne na strednej dva krát. Zobrala som si kabát a rýchlo vybehla von zadným vchodom. Musela som ísť von lebo také nervy mám na ňu vždy keď ju vidím. Pomaly som už bola na ceste domov. Zrazu ma niekto chytil za rameno otočila som sa a automaticky toho dotyčného búchala. „Prestaň veď to som ja Niall.“ Aj tak som ho neprestala búchať. Už len kvôli tomu že ma vydesil. „Nebúchaj ma veď to som ja Niall a bolí to.“ „Ja viem že si to ty. Len si ma naplašil a teraz ti to vraciam.“ Konečne som prestala. Kukla som mu do očí ale ako sme tak na seba hľadeli uhla som pohľadom. „Nesmieš ma plašiť, buď rád že som nemala niečo iné po ruke.“ „Ako napríklad podpätky?“ „Presne“ „Do budúcna to budem vedieť. Ale teraz zatvor oči.“ „Na čo?“ „Iba ich zatvor.“ „Nie nemám rada prekvapenia.“ „Tak nič, tak mi aspoň ukáž kde tu máte park nejaký.“ „Na čo?“ „Nepýtaj sa a ukazuj.“ „Fajn“

Niall

Au dobre ma bolí teraz ruka. Vážne má silu. By ma zaujímalo kde na tú silu chodí. Určite sa niekde dobíja na baterky. Ale nie, vážne ma zaujíma ako také malé stvorenie berie toľkú silu. Pomaly som zbadal park, ku ktorému ma Steph viedla. Sadli sme si na lavičku a vtedy ma niečo napadlo. „Čo ti to dievča spravilo že si ju tak doriadila?“ „Neznášam ju od základnej. A teraz som skončila strednú, domysli si koľko to už tak môže byť rokov.“ "Ja viem koľko." "No koľko?" "Od základky až po koniec strednej." Zaíkala a nakoniec povedala "Nehovor. To som vážne nevedela." „Dobre, tak zmeňme tému. Chceš ísť na vysokú?“ „Hej, chcem ale neviem sa rozhodnúť“ „A na akú chceš ísť?“ „Tak mám podanú prihlášku na právo ale veľmi si chcem otvoriť malú cukráreň. Chcela som byť aj doktorka ale úprimne ihly ma desia. Som rada že nie som nejaký feťák čo si pichá sprostosti.“ „Takže cukráreň alebo právnička?“ „Presne“ „Mám pre teba niečo.“ „Vravím že nemám rada prekvapenia.“ „Ale no ták“ Vytiahol som z poza chrbáta muffin s jednou sviečkou. „Jéé to je krásne. Ďakujem“ Ešte nikoho som nevidel tak sa tešiť jednému muffinu. Muffin položila vedľa seba na lavičku a objala ma. Och, jej vlasy voňajú po jahodách. Pevne som ju držal aby sa náhodou neodtiahla. No keď sme si obaja uvedomili že to je až moc dlho. Odlepili sme sa. Do rúk si vzala muffin, zatvorila oči a tú jednu sviečku sfúkla.

Steph

Želám si aby toto nikdy neskočilo. A sfúkla som sviečku. „Čo si si želala?“ „Také sa nehovorí.“ Vyplazila som jazyk a postavila sa z lavičky. „Poď už nám tam určite budú vyklopkávať.“ „Aléé. Zostaňme.“ „Rada by som ale kým sa tam vyšplháme.“ „No fajn, ale len kvôli tebe.“ „Tak to som vážne rada.“ Usmiala som sa. Chytila ho za ruku lebo sa nejako nedvíhal. Ale stále ťahal moju ruku k sebe ani za nič sa nechcel zdvihnúť z tej lavičky. „Fajn tak nechoď ale tie chipsi a cola budú iba moje.“ „Dobre, spapaj ich.“ „Ale no táák, Niall poď.“ „EE“ „Netrucuj“ Teraz som sa zo všetkých síl zaprela a potiahla som ho, až tak že padol dole. „So mnou si nezahrávaj.“ „Veď dobre už idem“

Pomaly sme sa blížili k domu keď ma napadla jedna otázka. „Na čo ste sem vlastne prišli? Ale úprimne.“ „Ani neviem. Harry povedal že sem ideme. Že tu už dlho nebol.“ „Ale domov chodí stále, a to že bývam o tri ulice a ani raz za dva roky tu nebol radšej ani nespomína. Niečo mi tu nehrá, neprišiel by sem len tak. Chystá niečo. Nepýtal sa ťa nejaké veci poslednej dobe?“ Nadvihla som jedno obočie a kukla som mu presne do očí aby som zistila či klame alebo nie.

Niall

Pýtal alebo nie? „Spomínal mi o tebe niečo posledné dva týždne ..."

Si domyslite že tam je svečka :33