26. Kapitola

O 5 rokov: 

 (Vek postáv:
Zayn: 25 rokov
Lucy: 24 rokov
 Katherine: 4 roky
Becka: 25 rokov)


Lucy: 

Išla som si po poštu. Samé účty a jeden list. Pozrela som odkiaľ je. Anglicko. Naprázno som preglga.
Sadla som si na stoličku a otvorila obálku. Bola to pozvánka na svadbu.
Zayna a  Tiffany.
Nechápavo som na to pozerala. Prečo mi to poslal? Prečo? Chcel mi ešte viac ublížiť? Pozrela som do obálky a bol tam ešte aj list.
Vytiahla som ho a začala čítať.

Milá Lucy, 

viem prečo si ma opustila a nemám ti to ani za zlé. No po 5tich rokoch som konečne nabral odvahu a píšem ti tento list a dúfam že ho nepodpáliš a aspoň si ho prečítaš.  
Chcel som ti hlavne napísať, že nebol to môj nápad poslať ti moju poznámku na svadbu, ale musel som to urobiť. Poslednú dobu (posledných 5 rokov) robím len to čo mi kážu. Nedokážem byť  samostatný. Ani šťastný. 
Svadba s Tiffany je dohodnutá. Paul to tak spravil. Paul to tak chce.  Ja to tak nechcem. NECHCEM! Stále myslím na teba. Nech robím čo robím, stále mi všetko teba pripomína. 
Prosím, prídi na svadbu. Kvôli mne. Tiffany ťa pozvala a dúfa že prídeš preto, lebo ťa chce zničiť. Psychicky. Prijdi. A dokáž jej že na teba nemá. Prosím...

Potlačila som slzy. Musím to dočítať dokonca. Musím.

Preto, som k tej pozvánke pridal aj tento list.  Chcem aby si došla na svadbu a prekazila ju. Prosím. Chcem aby si na jej mieste stála ty, nie ona. Prosím. Nikdy som ťa o nič neprosil, tak prosím, splň mi to. Prosím. 

S Láskou 
  Zayn Malik 

Nevedela som čo mám urobiť, ale zároveň som chcela. Veľmi. Preto som sa rozhodla. Budem bojovať za svoje šťastie.
Zbalila som si veci aj Katherine, vyzdvihla ju zo škôlky a hneď večer sme aj odleteli do Anglicka. Poviete si, že kde mám istotu že to čo napísal, je pravda? Nemám. Ale iba verím.
 Všetko som si cestou premyslela. Svedba mala byť v sobotu. Je streda. Máme dosť času sa nachystať.
Svoj byt som v Anglicku nepredala. Klúče som mala. Opatrne som odomkla a prešla po byte. Nič sa tu za tie roky nezmenilo. Všetko bolo tak ako keď som odchádzala.
Prechádzala som všetkými miestnosťami. Zastavila som sa v spálni. Na poličke som mala fotku. Mňa a Zayna. Zo svadby. Nedokázala som ju vyhodiť ale ani zobrať so sebou. Usmiala som sa na fotku.
Vytiahla som mobil a napísala smsku. Nevedela som či je to ešte jeho číslo ale riskla som to.
Som v Anglicku. Ak chceš, príď -L. 
Poslala som to a sadla si na posteľ. Malá Katherine behala okolo mňa a stále sa na mňa usmievala. Malé slniečko.   Od mala som ju učila aj anglicky. Musí rozumieť otcovmu jazyku.
Prišla ku mne a ja som si ju zdvihla na nohy. Svojími čiernými vlasami a hnedými  očami sa strašne podobala na otca. Na Zayna.
Z môjho rozímania ma vytrhlo klopanie na dvere. Stál tam Zayn spolu s chalanmi, ich priateľkami okrem Tiffany. Keď som zbadala Becku, hodila som sa jej okolo krku. Tak mi chýbala.
"Lucy!" zvískla.
"Becka!" šťastne som sa usmiala.
Odtiahla som sa od nej a objala každého z chalanov až som sa zastavila pri Zaynovi. Nevedela som čo mám urobiť. Na rukách mal Katherine a usmieval sa na ňu. Dal ju na zem a trochu opatrne ma objal. Nevedel ako budem reagovať. Pritiahla som si ho k sebe. Konečne som cítila jeho vôňu. Jeho objatie. Jeho dotyk.
Neochotne som sa objala a pozvala všetkých dnu.
"Kedže som ešte len dnes prišla nič tu nemám, ale snáď nevadí," usmiala som sa. Zayn bol celý čas s  Katherine. Šťastne som sa na nich usmiala. Rozumeli si. Aj keď Katherinina anglitčina bola veľmi vtipná.
Zavolala som Becku do kuchyne a usmiala sa na ňu. Znovu sme sa objali.
"Prečo si to urobila?" spýtala sa ma.
Nechápavo som na ňu pozrela.
"Prečo si Zayna opustila? A prečo si vlastne znovu tu?" spýtala sa. Nechcela som si to priznať ale v jej hlase bolo niečo....vyčítavé.
"Ja...Pochop ma. Nezvládala som to. A áno, viem že som Zaynovi ublížila ale bolo to tak lepšie. Mohol žiť. Mohol sa znovu zamilovať...A to, že mi poslal list s tou pozvánkou na svadbu ma iba utvrdilo v tom, že on ma stále miluje. Vlastne, to som vedela aj počas tých 5tich rokoch no po tom liste sa niečo vo mne zlomilo a ja som si povedala, prečo neísť za svojím šťastím? A som tu. Absolútne neviem ako to dopadne v sobotu. A radšej to ani vedieť nechcem, ale chcem si vychutnať Tiffaniný pohľad keď ma tam zbadá šťastnú..." usmiala som sa.
"Chápem ťa. Vždy som ťa chápala. Vždy. A vždy budem." usmiala sa.
"Mali by sme sa vrátiť, je tam nejaký hluk," zahlásila som a prešli sme do obyvačky. Bola tam čistá pohroma. Zayn, Louis a Harry naháňali Katherine ktorú nemohli chytiť,  Liam a Niall sa snažili zachraňovať veci čo zhodili a Danielle, Eleanor stáli bokom a smiali sa.
"A dosť!" skríkla som. Všetci pozreli na mňa ako na vraha a začali sa smiať. To som nevydržala a začala som sa tiež.

O hodinu: 

 Zayn ma zavolal do spálne, že sa potrebuje porozprávať. Zavrela som za nami dvere, aj keď mi bolo jasné že budú nacapený na dveroch a načúvať.
 Chytil ma za ruky a pritiahol si ma ku mne.
"Ja...Lucy. Daj mi šancu prosím. Prekaz tú svadbu, prídi tam, sprav hocičo len aby nebola svadba. Prosím. Chcem si zobrať ženu ktorú ľúbim a ktorá ľúbi mňa  a nie túktorá ľúbi slávu," pousmial sa na mňa.
Prikývla som.
"Urobím všetko čo je v mojich silách."
Ani neviem ako, približovali sme sa opatrne k sebe. Jemne obtrel svoje pery o moje a keď videl že sa nebránim,  pobozkal ma. Vášnivejšie.
Odtiahla som ho od seba..
"Zayn...Ja...Na svadbu prídem, prekazím ti ju ale aby som si zase dovolila oživiť staré spomienky, dožič mi čas..." vytisla som zo seba.
Chápavo prikývol.
Prešla som k dverám a otvorila ich. Tí všetci sa začali tváriť že nevedia čo tam robia a Niall  sa spýtal:
"Ja som iba hladal kuchyňu," nevinne sa usmial.
Zasmiala som sa. Retardi.

Tak neskor ale dlchšia :D už plánujem iba 1-2-3 kapitoly :) viac nie...:) neviem či to všetko nezhrnem do jednej, a nedám potom už iba epilóg :) 
Uvidím, podla toho ako budete komentovať! 
*Meg