2. Kapitola

Steph 

„Poď.“ Po štvornošky prešiel s chodby do mojej izby. Ako náhle som zatvorila dvere som mu ponúkla chipsi. Najprv na mňa kukol ako by som ho chcela otráviť. „Nehryziem a ani to nie je otrávené.“ Prečo mám pocit že im mama hovorila historku ako som bola na plese a stala sa jedna nepekná vec, nie pre mňa ale pre niekoho iného.
„Mama hovorila historky?“ „Tak troška. To vážne si ho dobyla?“ „Hej, nemal byť slizký.“ „A to si musela šteklami tam dole?“ „Hej musela.“ Zazubila som sa lebo to bolo celkom zábavné.  Bol ples a jeden chalan celkom pekný ma pozval, no a nejako začal byť dotieravý tak som si vyzula lodičky a bila som ho nimi. Ale veď nič hrozné. „A čo také spravil že si musela?“ „Bol slizký chcel niečo čo ja som nechcela. Dúfam že stačí.“ Chvíľu si ma premeriaval a potom spustil. „Ale si taká maličká. Keby mi Harry nepovedal koľko máš rokov myslel som si že máš šestnásť.“ „Viem, viem každý si to myslí.“ Potom sme  už boli ticho a ja som si zase čarbala.

Niall

Neviem si predstaviť že toto milé, malé stvorenie by niekoho tak zbilo, až musel ísť do nemocnice. Tak si tam niečo kreslila a ja som pozoroval celú jej izbu do detailov a pri tom dojedal chipsi. Steny mala modré, až na jednu stenu na ktorej sa týčili jej výkresy. Boli nádherné hlavne jeden. Bola to prekreslená fotka jej a Harryho ešte keď boli malý. Neviem koľko sme tam už sedeli ale asi dlho lebo pomaly zachádzalo svetlo. Už som bol zase hladný keď som započul aj jej škvŕkanie. „Možno by sme mali ísť sa najesť.“ „Mali, ale ja dole nejdem.“ „Tak čo potom?“ Zrazu sa postavila podišla ku skrini, vytiahla si šaty a vošla do kúpeľne. Zatiaľ som sa kukol čo celú tú dobu kreslila. Páni krásne kreslí. Počkať to som ja ako sedím a obzerám si jej izbu. Keď sa otvorili dvere skoro som umrel tak som sa zľakol.  (Nenamýšľajte si že bola škaredá či čo :D iba sa zľakol ako bol zamyslený :D :D) Zo skrine si vytiahla huňaté čižmy a kabát. „Poď“ a kývla k oknu.“ „To chceš ísť oknom? A nezabijeme sa?“ „Touto výškou? Určite nie.“ „Ale ja tu nemám topánky“ „Tak choď do izby na pravo tam je bratova vyskúšaj si nejaké topánky, možno ti budú dobré.“ Pomaly som otvoril dvere a vošiel do vedľajšej izby. Vyskúšal som si nejaké topánky a vyšiel. „Sú dobré?“ „Troška veľké ale dá sa v nich chodiť.“ „Tak poď.“ Preliezla okno a čakala kým vyleziem ja. Vyliezol som aj ja, stáli sme na strechou, ktorá zakrývala terasu a čakal som čo sa bude diať ďalej. Steph zobrala malý konár a dala ho do okna aby sa nezavrelo. „Skoč, ale povoľ  kolená lebo si zlomíš nohy.“ „Nechceš mi to ukázať najprv?“ „Nie, no choď“  Ani neviem ako a už som letel dole. Zacítil som tvrdý náraz ale nič ma nebolelo. Našťastie. A v tom zoskočila Steph. Dobre uznávam tá pristála tak ľahko akoby nič iné dni nerobila iba trénovala skákanie z okna. Na chvíľku sme si ľahli na na zem, do snehu vedľa seba. „Aha padá hviezda, želaj si niečo.“ Ukázala na oblohu. Hmmm Chcem mať dievča, ktoré ma bude mať naozaj rado a nie pre slávu alebo iba pre peniaze, chcem normálne dievča, ktoré bude stáť stále pri mne.

Steph

Želaj si niečo. Ale čo? Aha už viem. Chcem ... 

      Oblečenie Steph vonku :P  

To ten koment nejaký poteší :D :D