TBH - Part 08 - London

Po pár hodinách letu som sa prebrala, na hlas letušky, ktorá nám oznamovala aby sme sa pripútali, že pristávame. Pozrela som sa von oknom a ten výhľad bol neuveriteľný. Neskutočný. Niečo...nádherné. Usmiala som sa, tak tu strávim tieto prázdniny....A stavím sa že to budú tie najlepšie prázdniny ;)

TBH - Part 07 - Posledné dny pred odchodom

Bavili sme sa úžasné. Na to že sú popové hviezdy, sú absolútne normálny. Musím uznať, skamarátila som sa s nimi. Najviac mi sedel Harry, teda samozrejme že až po Niallovi.  Nerada, ale musela som ich vyhodiť o 9viatej večer. Uložila som sa spať a rozmýšľala nad programom na najbližšie dni. 2. Júla idem za mamou,  a o 10 ráno 3.tieho júla  mi letí lietadlo do Londýna.  Zajtra ešte pôjdem na letisko, rozlúčiť sa s nimi a do práce. Má im to letieť okolo 8 ráno, čiže tam musia byť aspoň o 7dmej, aj ja teda.

9. Kapitola

Inak toto je pôvodné I WOULD - zmenila som to na Stereo Hearts
Dúfam že sa nehneváte :) Neviem takto sa mi to páči viac :D sorry :D

Steph

Ráno

Mne sa nechce vstávať, na čo existujú rána ?? Pomaly som sa otočila ale skoro som priľahla malého Davida. Rýchlo som sa vytočila naspäť, ale až tak kruto že som spadla. "Do riti" "Čo sa stalo?" Vykukla na mňa hlava, malého Davida z postele. "Ale nič. Len teta je nešikovná." "Aha" "No poď pôjdeme raňajkovať. Posadali sme si za stôl a chleba nám natrela nuttelou.
Jedli sme disciplínovane ako ako kráľovské veličenstvo. Robím si srandu, jedli sme ako prasce.
"Stééééééph" Čo chce zase mama ? -_-  "Tu som!" "Aha no, musím ti niečo povedať." "Počúvam" "No tak riaditeľ školy kam ťa prijali chce aby si za nimi prišla. Lebo chcú s tebou niečo prebrať osobne." "A problém?" "No ja s tatinom tam nemôžme ísť." "No, stále nevidím v tom žiaden problém." "Išla by si sama? Nie je to náhodou nebezpečné?" "Mami, troška ti vysvetlím že už mám devätnásť rokov a tak troška sa už viem o seba postarať." "Ale zlatko, kde budeš do vtedy spať? V motely alebo v hotely ťa tam samú nepustím." a teraz čo? Mama ma tou svojou starostlivosťou nikam nepustí. Čo keby do toho zapletiem Davida? To by bolo super, aspoň mi z toho pomôže vytiahnuť. "Ale mami, brata aj sestru si pustila. A to ani nešli študovať vysokú. Veď sa pozri Ella tá je učiteľka, ja viem že to bol jej sen a neviem čo ešte. Pozri dokonca je ešte k tomu aj v inej krajine. A brat to ani nehovorím. David sa odsťahoval do Londýna, pracuje ako nejaký tentonens čo pomáha ľuďom si nájsť bývanie a má priateľku a dokonca David je iba o rok starší." "Ale to je niečo iné!" "Čo je iné?!" "Ty si naše posledné dieťa!!" "Mama!" "No prepáč že nechceme aby sa ti niečo stalo!" "Bože! Ja už nemám päť rokov!" Zobrala som malého Davida na ruky a odišla s ním hore do izby, posadila ho na posteľ a šla sa prezliecť. Potom som prezliekla malého Davida a odišli sme von. Zobrala som ho na horúcu čokoládu. Dobre nie len jeho aj ja som si ju dala. :3
"Steph?" "Áno zlatko?" "Plečo ši ša pohádala s tvojou maminkou?" "To je zložité zlatík." "Ja šom veľmi múdre dieťa." "Áno? A už vieš počítať?" "Nie" "Tak sa dohodnime že ja tri to poviem keď sa naučíš počítať. Dobre?" "Doble"

Cestou domov

Ladies and Gentlemen we’ve got a special treat for tonight,
I’m gonna call my friend Olly up here to sing to you ladies,
Olly!
Let’s go man…
My name is Olly nice to meet you can I tell you baby,
Look around there’s a whole all pretty ladies,
But not like you, you shine so bright, yeah..... 
Kto mi do riti teraz volá? Aha brat, ten má šťastie. Kebyže to nie je on tak ten mobil nezdvihnem.
"Noo" "Steph?" "No" "Kde si?" "Na ceste domov." " A malý David je kde?" "So mnou." "Kedy prídete domov?" "Neviem, podľa toho ako sa budeme vliecť." "Aha, tak si pohnite musím sa s tebou na niečom dohodnúť." "Fajn, čau." Ani nestihol pozdraviť a už som ho pípla.

Doma
"Konečne ste už tu" "Čo si chcel?" "Počul som čo sa stalo medzi tebou a mamou. Nebudem ti vysvetliť že sa tak nemáš správať a také okolo sprostosti. Tak ma napadlo že ja bývam v Londýne a ty tam nemáš kde bývať, tak by si mohla u mňa." "Oh díki, si ten najlepší brat." "To bude tým že som jediný tvoj brat." "Ja viem" "Ale odchádzam o tri dni skôr ako by si mala." "Nevadí"

O 2 týždne

"Máš všetky veci?" "Hej mám" "Preboha čo máš v tých dvoch veľkých kufroch?" "Veci?" "A načo toľko?" "Lebo si tam budem hľadať pod nájom a neviem koľko mi to bude trvať." "Ah, no dobre"

Let? Let bol tak na hovno že som radšej spala. Pretože keď sme mali turbulencie skoro som umrela, david mi povedal že som belšia ako lietadlo z vonka. v tedy som si dala na hlavu slúchatká, bez ktorých by som neodišla ani do obchodu. Je pravda že nie vždy cez ne počúvam ale to je detail. :) Hralo to tak na plno že som nepočula malé deti, ktoré revali z toho istého problému, z ktorého som tu skoro umrela. Báli sa tých turbulencí.

zrazu iba do mňa šťuchala letuška nech sa zobudím a že sa mám pripútať. keď som jej ukázala na pás zistila že som stále zapnutá. "Ja som sa ani neodpásala." "Aha, tak sa pripravte za chvíľu budeme na zemi." "Konečne."

Ále luja ... konečne zem. Kebyže tá zem nie je taká špinavá tak ju aj vybozkávam. Zobrali sme si batožinu a konečne vyšli z toho prekliateho miesta zvaného letisko a nasadli do taxíka, ktoré nás následne zobralo do Davidovho bytu.

"Budeš spať v malého Davida izbe alebo tu v obyvačke?" "Podľa toho či jeho posteľ je dlhá aspoň ako ja." "Jasné že je. Už dávno nespáva v malej. Vlastne ani nespával, keď sem prišiel prespať." "Tak teda budem tam spať, ak nevadí." "Samozrejme že nie."
Zložila som sa v izbe malého Davida a ľahla do postele. V momente som zaspala.

Prepáčte že to tak dlho trvalo .. ale proste musím riešiť všetko .. všetko sa mi nakopilo .. z niektorých predmetov mi vychádzajú 4 na polročnom vysvečku .. -_- ako nie že inokedy nie :D ale toto je veľmi dôležité pre mňa .. lebo chcem prestúpiť ... aj tak si myslím že tie známky lepšie nebudú :D

Toľko vecí čo som ja zažila odvtedy :DDD Je tu niekto kto aj chodí na strednú ? Lebo ja som v prvom ročníku a s mojou bývalou triedou zo základky sme si už spravili stretko a spomínali sme na všetky výlety. Poviem vám že som sa pri niektorých vyprávaniach aj cítila trápne :D Lebo som bola vtedy druhá najmenšia s triedy a proste vždy keď sme išli do jedného bazéna tak ma spolužiaci do dvaja spolužiaci brali do vody na pleciach :D no striedali si ma :DDDDDDDDDDDDD A keď som im povedala že v škole som dvere s pánt vytrhla tak sa na mne všetci smiali :DDDD lebo každý hovoril že na to že som malá tak veľa jem a mám dosť sily :D no ale tie dvere boli iba náhoda :DDD lebo som ich išla jemne zatvoriť no a zrazu iba bum :D počula som ako vypadli s pánt :D obzrela som sa na dvere a skoro na mňa spadli :DD som ich stihla zachytiť a oprieť o stenu vedľa :D potom keď chcel spolužiak posunúť tie dvere tak ich nevedel posunúť :D potom sa mi všetci smiali že som Jumbo :DDD A ešte vám niečo poviem :D raz keď som šla domov tak jedna tetka šla predo mnou a telefonovala a proste toto hovorila : "Pozriem to na googli. Ten nájde všetko. Ale to by som musela zapnúť internet v mobile a vypnúť ťa. Takže jebem na to. Ale ten google fakt nájde všetko, lebo minule som hľadala také jedny gate a presne tie som ich aj našla."
Ale veľmi ma zaujíma či tá tetka fakt hľadala gate a nie nejaké porno lebo vyzerala tak nejak no ako keby ich pravidelne kukávala :DDDDDDDDDDDDD

Steph :)

Stratil si ma ZNOVA! 22.Kapitola

Z pohľadu Harryho

Prikývla. „Vážne?“ opýtal som sa. BOL SOM ŠŤASTNY. Nasadil som jej prsteň a nadvihol ju. „Milujem ťa...“ povedala mi, keď som ju zložil. „Aj ja vás pani Styles....“ povedal som jej. Zasmiala sa a pokrútila hlavou. „Budeš si musieť zvyknúť...“ povedal som jej a zasmiali sme sa. Pobozkal som ju. Milujem ju.............

Z pohľadu Barb

Neverila som vlastným ušiam.. On ma požiadala o ruku.. ON.....TEN Harry Styles... o ktorom sníva asi miliarda dievčat na tejto planéte a on chce mňa. Prikývla som. „Vážne?“ opýtal sa s rozžiarenými očami. Prikývla som. Nasadil mi prsteň a nadvihol ma. Pobozkal ma. „Milujem ťa-....“ povedala som a on ma  zložil „Aj ja vás pani Styles...“ povedal mi. Zasmiala som sa a pokrútila hlavou. „Budeš si musieť zvyknúť...“ povedal a obaja sme sa zasmiali. Pobozkal ma a vtedy London Eye došiel dole. Vystúpili sme a vybrali sme sa domov. Už bolo dosť hodín....

O 3 týždne

„Kedy im to chceš povedať?“ opýtala som sa Harryho, keď sme boli v kuchyni. Mykol plecom. Prišiel ku mne. „Nebuď nervózna.. nerobí to dobre ani tebe ani malej..“ povedal a pobozkal ma. „OOOOO!“ počula som hlas. „Harry Edward Styles si našiel tú pravú-....“ povedalo nejaké dievča. „E- e- EMILY!“ skríkol šťastne Harry. Podišiel ku nej a objal ju. Dali si aj pusu na líčko. „Preboha čo tu robíš?“ opýtal sa šťastne Harry. „Prišla som na návštevu.“ Povedala a usmiala sa. Vidím ako sa na seba pozerajú.. musím.. musím preč.. Zazvonil mi mobil. „áno?“ opýtala som sa. „Ahoj Barb.. tu je Marie ....“ predstavila sa. „Marie.. a.. ahoj.. ako dlho som ťa nepočula...“ povedala som s „radosťou“ každý má nejakú pretvárku. Moja je to, že skrývam smútok. Bola som v kuchyni asi pol hodinku. Harry a tá jeho bývalá.. niekde zmizli. Prišla som do obývačky... s Marie som už dotelefonovala. „Kde je Harry?“ opýtala som sa chalanov. Dan sa postavila. „Barb... ovládaj sa dobre.. mysli na malú...“ povedali mi. Z toho som vycítila že sa niečo stalo. „Kde je?!“ opýtala som sa so zaťatými zubami. Dan prehltla. Počula som vzdychy. „Nie.. to neurobil...“ povedala som a pozrela smerom k izbe. Dan ma objala. „Barb to je dobré... neboj sa... všetko bu...“ nedopovedala. „NIE! NIE! Nebude!“ zakričala som a odtrhla som sa od nej. Slza mi stiekla po líci. Nahodila som Poker face. Usmiala som sa. „Idem na pár dní preč....“ povedala som im. Vyvalili na mňa oči. „Kam ideš?“ opýtala sa El. „K rodine..“ povedala som. Pozreli na mňa ako na debila. „Barb ak sa nemýlim tak ti mamka zomrela pri tej nehode s lietadlom a Paul býva tu.. v Londýne...“ povedal Zayn. Utrela som si slzu z tváre. „Mám aj iných známych....“ povedala som a vyšla hore schodmi. Otvorila som dvere od NAŠEJ izby a nevšímala si hrču na posteli. Prešla som ku skrini a potichu nahádzala potrebné veci do tašky. Potom som prešla do kúpeľne a zobrala si potreby. Naškrabala som Harrymu papier a zobrala som ho aj s taškou dole. Oni si ma samozrejme nevšímali a pokračovali vo svojej „práci“ Zišla som dole a usmiala sa na Dan. „Budete mi chýbať detská....“ povedala som a objala som chalanov , Perrie, El a Dan. Keď som otvárala dvere tak som sa zarazila. Odkráčala som naspäť do obývačky kde už Dan plakala. „Prečo plačeš?“ opýtala som sa jej. „Stratila som svoju kamarátku... a je mi strašne ľúto že ti nemôžem pomôcť..“ povedala mi Dan a objala ma. „Pomôžeš mi ... a už viem aj čím...“ podala som jej papier. „Prosím .. daj to Harrymu. Pozrela som na svoju ruku. Dala dole prsteň a podala jej ho. Vyvalila na mňa oči. „Aj toto...“ povedala som a zaleskli sa mi oči od sĺz. „To nie...“ povedal Niall. Za chechtla som sa.  „Mali sme vám to povedať dneska.. ale.... nič z toho nebude... a ...“ pohladkala som si bruško. „Asi ju dám na adopciu...“ povedala som  a to už mi slzy stekali po líci. „nie... NIE!“ skríkla El. „Zničíš jej tým život.... nemôžeš ju dať na adopciu!“ skríkla ešte raz. „Budem musieť... rozhodujem sa ešte medzi potratom a adopciou.“ Povedala som a zase sa mi spustili slzy. Dan ma objala. „To nedopustím... nemôžeš ísť na potrat to v žiadnom prípade!“ pošepkala mi.  Stále ma objímala. Až vtedy keď som sa odtiahla som uvidela že nie je Louis v izbe. „Kde je Louis?“ opýtala som sa, na moju odpoveď prišla rana z hora. A samozrejme nejaké nadávky. „Majte sa....“ povedala som a vyšla som z domu. Pred domom ma čakal taxík, ktorý som si objednala asi pred 15 minútami. „Na letisko prosím...“

Z pohľadu Harryho

„Loui... čo ti šibe?“ opýtal som sa ho, keď mi vrazil a ja som spadol naspäť na posteľ. „Harry ty si idiot!“ zakričal na mňa. Pozrel som na neho nechápavo. To ho nasralo ešte viac a vrazil mi do oka. „SI NORMALY?!“ skríkla Emily. Do izby vtrhli aj ostatný. „Ty debil jeden sprostý!! Ja ti vyškriabem oči!“ zakričala na mňa El. „Čo máte všetci za problém?!“ opýtal som sa ich. „Hajzel jeden!“ zakričala Perrie a už sa chystala že po mne skočí.. no Zayn ju zadržal. Takto sme sa tam naťahovali asi ešte hodinu. „Čo vás tak štve? Čo máte za problém?“ opýtal som sa ich už asi 3 krát.   „Čo máme za problém?! Čo máme za problém?!“ opýtal sa pre zmenu teraz Liam. „Harry! Ty a ONA!“ povedala Dan a hodila vražedný pohľad na Emily. Vtedy mi to došlo. „Prečo si ju ZASE podviedol?“ opýtal sa Louis. „DO RITI!!“ skríkol som. „Toto ti posiela..“ povedala Dan pokojnejším hlasom a podala mi papier a prsteň?! Nie! Otvoril som na poli zohnutý papier a začal čítať :    

 Milý Harry,

Dúfam, že si si užil s Emily... Milovala som ťa a ty si zobral moje srdce a zase si ho rozlomil na poli.. už to ďalej neznesiem... Darcy by mi strašne pri pomýnala teba takže, hneď po narodení ju dám na adopciu alebo ešte teraz pôjdem na potrat. Mám ešte týždeň aby som sa jej MOHLA vzdať... Pozdravuj Emily...

                                                                                  

      S pozdravom Barb

Čítal som to nahlas, takže to počuli aj oni. Dočítal som a zatvoril oči. Nechal som kvapky sĺz aby dopadli na papier. „Ja idiot.... prečo som to urobil? Čo si dala do toho pitia?!“ skríkol som na Emily, ktorá sedela za mnou. Usmiala sa na mňa. „Ale Harry nehovor, že sa ti to nepáčilo..“ povedala mi a priblížila sa ku mne........ 

Tak čo si o tom myslíte? Beriem aj kritiku :* Liss :)

Neviem aký názov

Tak, za prvé, prepáčte že som ešte nepridala kapitolu, ale ako som ju začala písať, veľa som toho nenapísala...posnažím sa dať dnes 2 kapitoli ale neviem :)
Ďalej...kamarátka začala s novým príbehom :) Nebude to o 1D ale ten príbeh stojí za to prečítanie :) TU  nájdete prvú kapitolu :) Tak, chodte čítať :)
*Meg