5. Kapitola

Steph

S polootvoreným okom som sa kukla a nevidela som tam Nialla ale Stylesa. Ho raz tak  dobijem. Ľahol si ku mne presne tak isto ako Niall pred tým. „Čo chceš Styles?“ „Ako vieš že to som ja?“ „Ja viem všetko. Zabudol si?“ „Prepáč zabudol. Ty všetko vieš, počuješ a aj cítiš. Nebolo to takto náhodou?“ „Ale áno.“
Upresním vám to, raz sme sa boli opiť no a vlastne veľa si toho nepamätám, ani neviem ako som sa dopracovala k tejto vete. Ale jednoducho som zakričala na celú hubu že všetko viem, všetko vidím a všetko cítim. Doteraz ma s tým otravuje. „No čo chceš?“ „Aká bola noc?“ „Otvor raz oči v noci a budeš vedieť aká je noc.“ „Ja som to tak nemyslel.“ „Ja viem.“ „Tak odpovedaj.“ „Čo takého by si chcel počuť?“ „To čo sa stalo.“ „Tak počúvaj ale dôkladne, lebo opakovať to nebudem.“ „Vyspali ste sa spolu?“ „Áno.“ „To vážne?“ „Nie“ „Si  sprostá. Viem dva roky predtým si mi to stále hovoril.“ „Prepáč ale nemal som čas.“ „Jasné, to už ani esemesku si nemohol poslať?“ „Prepáč.“ „Vidíš, zabudol si na mňa. Kebyže ti mobil alebo kto neupozorní že som mala včera narodky tak ani nevieš že existujem.“ „To nie je pravda.“ „Ale áno je.“ „Nebudem sa s tebou hádať ale nemáš pravdu. Radšej mi povedz čo ste robili.“ „To ti na tom tak záleží?“ „Áno, vieš tvoje narodky mi iba napomohli uskutočniť to.“ „K veci Styles, k veci.“ „No vieš zistil som že s nikým nechodíš a Niall bol chuďák sám a po čase som zistil že by ste sa k sebe hodili.“ „A to si podľa čoho usúdil?“ „Si jeho kópia až na to že si menšia a máš hnedé oči a hnedé vlasy“ „Lenže aj on má hnedé vlasy.“ „Ano ale väčšinou prekrýva jeho hlavu blond.“ „No a čo ešte? Ty si jeho typ. A aj viem aké sú tvoje poznám ťa krpec už veľmi, veľmi dlho.“ „Desať rokov.“ „Nie, dvanásť, za to že som tu nebol si zase pamätám všetko čo bolo predtým“ „Ale posledné dva roky sa nerátajú“ „Fajn tak desať.“ „Čo ešte chceš Styles chcem ešte spať.“ „Už nič ale tvoja posteľ je lepšia ako gauč.“ „Čo si nešiel do bratovej izby?“ „Prečo do jeho?“ „Lebo on tu už rok nebýva.“ „A sestru máš kde?“ „Tá tu dva roky nebýva.“ „Aha to som dosť vymeškal.“ „Myslíš?“ „No dobre ja idem.“ „Počkaj, inak prečo si nespal doma?“ „Lebo rodičia sú niekde, neviem kde a prídu až zajtra.“ „A kľúče?“ „Tie som si minule nechal doma.“ „A včera ten zväzok s ktorým si tu zamával s ním čo?“ „Tam nie sú kľúče od domu. Mám dva zväzky.“ „Aha, no fajn.“ „Tak ja idem, pokiaľ ma nezastavíš.“ „Cvok, choď už.“ „Fajn, fajn už idem.“ Zmizol za dverami. Konečne. To vážne nás chcel dať dokopy?  To je magor. Tak ma prebral že sa mi už ani spať nechce. Postavila som sa z postele, zobrala si šaty a vošla do kúpeľne. Tam som sa prezliekla, umyla a učesala.

Vošla som do izby a na posteli ležal Niall. Ľahla som si ku nemu. „Rozmýšľaš nad nesmrteľnosťou chrústa?“ Pousmial sa, no hneď na to zvážnel. „Nie, ale rozmýšľal som že nechcem s tebou takto chodiť ako na oko.“ Chcela som niečo povedať ale nevedela som čo, no po chvíli dodal. „Chcem s tebou chodiť normálne.“ Nadvihla som hlavu a kukla mu do očí. „Aj ja to chcem“ Usmiala som sa. „Takže spolu?“ „Spolu“ Teraz už aj on nadvihol hlavu, krásne a sladko ma pobozkal. 

Ležala som mu na hrudníku, keď sa tam dovalil Harry a odfotil nás. „Ak to niekam pošleš dobijeme ťa!“ „Ale Steph klud, toto vám raz ukážem keď budete starý a budete sa ledva hýbať.“ „Si moc vtipný Styles.“ „Ja viem. Tak pá.“ „Si si vedomá že to pošle chalanom.“ Spýtavo sa na mňa pozrel. „Som, behať za ním sa mi nechce po prvé lebo to už poslal a po druhé to by znamenalo že by som musela zísť z teba.“ „Aww miláčik.“ A dal mi božtek na nos. „Ešte jeden.“ A zase mi dal božtek a potom ešte jeden a ešte jeden. „Nie si hladný?“ „Som“ „Vedela som.“ „Len chcem aby si takto ležala, ja vydržím.“ „To je milé ale aj ja som hladná.“ „Takže smer kuchyňa?“ „Presne.“ Postavili sme sa, zišli dole. Obaja sme strčili hlavy do chladničky a niečo hľadali. „A čo tak toto.“ „Z toho sa nenajeme.“ „A čo toto?“ „EE. Počkať možno je niečo v mrazničke.“ Otvorila som mrazničku a prehrabávali sme sa v nej a nakoniec sme našli mrazenú pizzu. „A toto môže byť?“ „S tým súhlasím.“ Zohriali sme trúbu a potom pizzu tam šupli. Zatiaľ sme čakali kým to bude. Niall si sadol za kuchynský stôl. „Čo si dáš ?“  „Hmmm pusu“ „Akú veľkú?“ „Takúto veľkú“ Natiahol ruky ako najviac dokázal. „Takú veľkú?“  „Anoo. No poď mi ju už dať.“ „Už idem“ Podišla som k nemu a takú veľkú pusu som mu dala. „Stačí?“ „EE“ Pritiahol si ma ku sebe a dal by mi ju keby nás nevyrušil Styles. „Tým že som vás dal dokopy som nemyslel že sa tu budete muckať na každom rohu.“ „Tvoj problém.“ Otočil sa na mieste a odišiel. „Konečne odišiel.“ „Tak kde sme to prestali?“ „Tu to“ 

„Dobre ale cucfleky mi nemusíš robiť.“ „Ale áno musím aby každý videl že niekoho máš a aby mi ťa neukradli.“ „Presvedčil si ma. Ale fotrovcom to budeš vysvetľovať ty.“ „Dobre, dohodnuté.“ Už by mala byť pizza idem sa kuknúť. Postavila som sa aby som skontrolovala pizzu. „Kamže, kamže?“ Chytil ma za ruku. „Pozrieť pizzu, ak teda nechceš aby bola pripečená.“ „No choď ale aby si tu už bola.“ Rýchlo som vybrala pizzu z trúby a skúšala či už je. Och som dobrá, je hotová. Dala som ju na veľký tanier, zobrala som kečup a dva poháre plné coli. Na stôl som zobrala poháre a kečup. „A pizza bude kedy?“ „Za desať sekúnd ak ma pustíš.“ „Oukej ale odpustím ti to ak my dáš pusu.“ Rýchlo som mu dala pusu a utekala po pizzu. Zobrala som ešte dva taniere a išla. Všetko som položila a už už si sadala keď ma Niall potiahol k nemu tak že som padla na neho. „Čo vyvádzaš?“ „Pozri aký mám nápad.“ Veľký tanier s pizzou pritiahol ku nám a dva menšie taniere dal bokom. „Dneska sa budú šetriť taniere.“ „Oh áno? A to už prečo?“ „Aby som ťa mohol nakŕmiť, lebo si chudá a maličká. Musíš vyrásť.“ „Tak dobre. Ale začínam ja.“ Zobrala som trojuholník pizze, dala naň kečup a mierila to k Niallovim perám. „Ták otvor ústa, letí lietadlo.“ „Ham“ Takto sme sa kŕmili dosť dlho. Keď sme začuli auto. „Steeeeph!“ „Čo je Styles?“ „Prišli ti rodičia.“ „Do riti. Styles sadaj!“ Rýchlo sme sa posadili. Sadla som si vedľa Nialla a oproti Niallovi bol Harry. Akože sme všetci jedli, taniere sme zagebrili kečupom a omrvinky nasypali do tanierov. Otvorili sa dvere a počula som hlas mami. „Jack, dúfam že sú všetci živý.“ „Neboj Margaret.“ Vošli do kuchyne. „Oh ahojte deti.“ „Ahoj“ „Dobrý“ „Dobrý“ „Čo ste robili kým sme tu neboli?“ „Nič“ „Kukali telku“ „Boli v meste.“ Do riti. Lebo naraz musíme všetko hovoriť. „Ako ste sa mali mami?“ „Boli sme u tety, kuknúť bábo. Také je už veľké.“ „Hmmm, tak mi ideme von mami.“ „Ale zoberte si svetre večer býva zima.“ „Anoo.“ Všetci sme sa naraz postavili a zdrhali hore. „No pekne. Takže teraz ideme von?“ „Ano, bolo by fajn ak by si sa stretol s kamarátmi.“ „Máš pravdu.“ 

„Steph, zlatko musíme ísť aj my?“ „Ano musíme. Ešte by nás títo načapali.“ „Pri čom?“ „Hoci čom“ „Aj pri človeče nehnevaj sa?“ „Napríklad.“ „Tak poďme von, lebo človeče je veľmi vážna hra. Pozor na ňu.“ „Presne na tú hru si treba dávať pozor. A je veľmi nebezpečná ak ju hrajú iba dvaja ľudia a vymyslia nové pravidlá.“ „ÚÚÚ tá hra musí byť potom veľmi nebezpečná.“ „Veru je, tak sa obleč aby sme už mohli ísť.“ Rýchlo sme sa obliekli a šmakovali von. Cinkla som všetkým možným a zavolala ich von aby sme sa stretli v starom parku, presne tak ako z pred dvoch rokov. Prišli skoro všetci. Zabávali sme sa ako za starých čias.

Okolo tretej nad ránom sme sa vybrali domov. Pomaly sme otvárali dvere aby nevŕzgali a to isté sme robili zo schodmi. Pomaly sme zašli do izieb. (Samozrejme že ja s Niallom do mojej a Harry do bratovej.) Prezliekla som sa v kúpeľni svetelnou rýchlosťou a ponáhľala sa do postele Niall tam už bol tak som sa k nemu prišupla. „Zase máš tie hrubé ponožky?“ „Vadia ti?“ „Nie, si v nich rozkošná.“ „Máš šťastie, a ďakujem“ „Jeden božtek prosím.“ „EE, ty dáš mne“ „Dobre, mne to nevadí“

„Počkať, nemáš skoro nič na sebe.“ „Vadí?“ „Nie, ja len nie je i zima?“ „Počkaj“ Pritiahol si ma k sebe ešte viac a dodal. „Už nie“ „Tak to je potom perfektné.“ 

Niall

Milujem ju, to viem isto. Oh skoro som zabudol niečo jej musím povedať. No keď som kukol na ňu a všimol si jej úsmev na perách, nechcel som jej ho pokaziť. Dúfam že sa nepohádame kvôli ...

Oblečko Steph keď boli vonku s kamarátmi :)

Deti moje čekujte čo mám musím sa pochvááliť :))) Som taká z toho HAPPY :D :D Plánujem si dať toto ako tetovanie :33 Túto fotku fotila moja bývalá spolusediaca na základke :))

Ďakujem že tieto bludy čítate :)

Stef :*