Stále je cesta späť

 „Možno sa ešte niekedy uvidíme“  povedal mi Harry. Ach áno. Práve som strávila s Harry úžasný večer a mne sa nechce ísť naspäť do  narnie. No dnes odlietam.  „Snáď hej“ povedala som a odišla som do lietadla. Všetko sa to začalo na koncerte, autogramiáde a potom v Harryho posteli. Nastúpila som do lietadla a nebolo mi dvakrát najlepšie.......

Po štyroch rokoch:

Ako som si myslela. Bola som tehotná. Teraz mám 21 a mám  3 ročného syna. Volá sa Max. Pred rokom som sa s ním presťahovala do Írska.  Práve som sa hrala s Maxom v obývačke.
„Si hladný?“ opýtala som sa so smiechom, keď som počula škŕkanie v bruchu. Usmial sa a prikývol.
„Poď... pôjdeme do McDonaldu...“ povedala som a Max  vyskočil a zajasal. Zasmiala som sa. Pohladila som ho po kučeravých vlasoch a obliekli sme sa.....

V McDonalde:

„Choď si sadnúť.. hneď prídem...“ povedala som mu a on sa posadil. Odišla som si kúpiť kávu, no keď som sa vracala aj s kávou niekto do mňa drgol.
„Nevieš dávať pozor!“ zakričala som a pozrela na svoje tričko celé od kávy. Stuhla som, keď som sa na neho pozrela.
„Ježiši prepáč.. ja.. ja som nechcel... kúpim ti novú..“ povedal a usmial sa na mňa. Potom zvrážtil tvár.
„Nie.. si náhodou Y/N“ opýtal sa ma.
„Nie..“ odsekla som a odišla som ku Maxovi. Harry tam ešte chvíľku stál, no keď sa na nás pozrel vyvalil oči a nasucho preglgol. Začal kráčať ku nám.
„Em... Maxi .... poď.. zoberieme to domov“ povedala som a chytila som Maxa a zobrala som aj veci zo stola. Rýchlim krokom som sa ponáhľala von.
„Mami? Prečo bežíme?“ opýtal sa ma Max.
„Em.. my nebežíme.. len kráčame rýchlejšie než predtým...“ povedala som a spomalila. Prechádzali sme sa po parku.
„Mami.. chcem ísť na ihrisko....“ povedal Max.
"Choď ja si sadnem" povedala som a posadila som sa na lavičku. Pozerala som na neho, keď v tom mi niekto poklepal na rameno.
"Prečo si mi nepovedala, že máme syna?" opýtal sa ma Harry.
"Harry nič ti do toho nie je..." odsekla som a Ďalej som sa pozerala na Maxa.
"Nič?! Veď on je môj syn! Preboha prečo si mi to zatajila?" zvyšoval hlas.
"Tak po 1. nezvyšuj na mňa hlas! a po 2. odkiaľ ty berieš, že je to tvoj syn?" opýtala som sa ho, teraz som mu hľadela do očí.
"Nie som slepý... vidím tu podobu a prepáč.... ale teraz chcem vysvetlenie..." povedal a pozrel na mňa smutnými očami. prečo ja mu nikdy nemôžem odolať?!
"Harry.. vedela som, že si tým zničíš kariéru.. dieťa v 18- tke nie je nič pre teba... a a.... nechcela som aby si si zničil kariéru..." povedala som a ukapla mi slza. Nič nepovedal. Bolo to trápne.
"Ale.. prečo... však vieš ako ťa milujem..." povedal.
"Harry neklam aj sebe... ja viem, že to bol len úlet... tak prestaň mi dohovárať... viem, že som nebola ani prvá ani posledná..." povedala som a vstala.
"Ale..." snažil sa niečo povedať.. no pribehol Max.
"Mami.... mami.... poďme domov..." povedal a pozrel na Harryho. Harry sa na neho usmial.
"Kto to je?" opýtal sa ho Max. Harry na mňa pozrel vražedne.
"Ty nevieš kto som?" opýtal sa ho Harry. Max pokrútil hlavou.
"Ja som tvoj..." nedopovedal, lebo som mu skočila do reči.
"Maxi... choď napred dobehnem ťa..." povedala som mu a upravila som mu kabátik. Utekal ku ihrisku a tam sa trošku zdržal. Otočila som sa na Harryho.
"Harry.. prepáč.. ale budeš si musieť zvyknúť... ja.. ja... musíš sa cez to preniesť...nehľadaj nás" povedala som mu so slzami v očiach a otočila som sa. Odkráčala som ku Maxovi a vybrali sme sa domov.... 

Večer: 

Max už spí a ja som si sadla pred telku. Niekto zazvonil. Neochotne som vstala a odišla som otvoriť. Nestihla som reagovať a niekto ma drsne pobozkal. No vášnivo. Odtiahla som sa. Bol to Harry.
"H- Harry... Čo tu robíš?" opýtala som sa ho a pokúšala som sa odtiahnuť. Nepustil ma. Pozeral sa mi hlboko do očí. "Prišiel som ti povedať, že ťa stále milujem.... a ja viem, že ti mňa tiež..." povedal a ja som sa stále vzpierala aby som sa mu vymanila z rúk. Chytil ma za zápästie a pritlačil na stenu. "Prepáč mi, že som nezavolal, nenapísal ale vážne... milujem ťa..." povedal a pohľad do jeho očí vo mne vzbudil túžbu ho pobozkať. Urob to... Šepkal mi hlas. Pozrela som na jeho pery. pomaly sa približovali.
"Milujem ťa... nikdy som neprestala..." povedala som a pobozkala som ho. Ruky mi uvolnil a ja som mu ich zamotala do vlasov. Zasmial sa do bozku a nadvihol ma....

O 2 roky neskôr: 

S Harrym sme sa zobrali.Bývame v Londýne. V jednej obrovskej vile.   Máme spolu dokonca druhé dieťa. Dievčatko. Volá sa Darcy. Harry si to vyprosil. Doslova.. Na kolenách. Vzali sme sa hneď po tom ako sme sa udobrili. Milujem ho a on mňa. Max má už 5 rokov a Darcy má jeden rok. Je celá po mne a Harrym. Má /modré, zelené,hnedé/ oči a kučeravé vlasy. Som už konečne šťastná.......