11.Kapitola Stratil si ma ZNOVA!

11. Diel

Ľahla som si na posteľ na poschodí a plakala. Ako mi to mohol urobiť? Ale teraz je na plač už dosť neskoro. Preniesla som sa cez to. Áno! Presne to urobím aj teraz! Ignorujem ho! Vyliezla som spod periny a vybrala sa ku kufru.  Vybrala som si čierne rifle a Biele tričko. Na to som si bielu mikynku.     Obula som si Vansky a odišla som dole. Práve som vychádzala z dverí a išla chodbou, keď v tom vyšiel Harry z jeho izby.
Super! Prešla som pri ňom. Niečo povedal, ignorovala som ho. Niall išiel práve z jedálne ku chatke. „Ahoj... niečo potrebuješ?“ opýtal sa ma, keď prišiel ku mne. „Em.. nie .... len objatie.. a flexu..“ povedala som a usmiala som sa.
„Objatie ti dám teraz a flexu poď za mnou...“  povedal a chytil ma za ruku. Usmiala som sa a išla som smerom ku nejakým dverám. Otvoril ich a ja som dostala šok. Harry ležal na posteli so slúchadlami v ušiach s spieval si More Than This.  Zdvihla som obočia. „Toto.. robí.. odkedy si...“ nedopovedal Niall. „Nie! Nie! Nie! Nechcem to počuť!“ povedala som mu.  Podal mi čiernu flexu Vans. „Ďakujem...“ povedala som mu  a dala pusu na líčko. Harry sa posadil. Pozrel na nás a vraždil nás pohľadom.  Pozrela som na neho a usmiala som sa. „Ideš von? Máme teraz nejaké hry... či čo.. veľmi som im nerozumel...“ povedal Niall. „Hej... čakám ťa.. no.. idem ešte do kúpeľne..“ povedala som. Mali sme spoločnú kúpeľňu. „Dobre.. hneď som pri tebe.. len...“ pozrel na Harryho. „Si musím niečo vybaviť..“ povedal a ja som vyšla z ich izby. Odišla som do kúpeľne, ktorá bola asi  oproti ich izbe. Pozrela som sa do zrkadla, upravila som si vlasy a nasadila som si flexu. Počula som ešte ako sa tam hádajú. No len niečo. „Prečo mi to robíš! Myslel som, že sme kamaráti!“ zakričal Harry. „Harry ja som ju nepodviedol so Samanthou a ani som jej neklamal!“ neklamal? Ako to myslel? Prišla pani Zuza. *Prosím ťa.. nemohla by si sedieť s Niallom a prekladať.. čo majú deti robiť? No vieš.. aplikáciu.. vieš ako to myslím..“ povedala mi. Prikývla som. *Veľmi rada* povedala som a vtedy vyšiel Niall. Pani Zuza nás odviedla do obrovského altánku. Boli tam lavičky a stoly.  Posadila nás za jeden stôl a potom mi vysvetlila čo máme robiť. Odišla a prišla prvá skupinka detí. Dala som im za úlohu, nakresliť, to čo počujú pod pojmom príroda. Deti začali kresliť a ja som si sadla naspäť ku Niallovi. „Niall?“ opýtala som  sa ho. „Hm..“ povedal a zdvihol pohľad od kreslenia. Kreslil aj on. No neviem čo.  „Nie že by som načúvala ale boli ste hlasný no a ako.... si to myslel, že mi klamal?“ opýtala som sa ho. Pozrel na mňa s ustaraným pohľadom. „No.. vieš... Harry... on.... neviem... nechcem ti ublížiť..“ povedal mi a sklopil pohľad. „Neublížiš mi... prosím ťa... nič mi nebude.. nemôže to byť horšie...“ povedala som a usmiala som sa. „Tak fajn.. on ťa nemiloval.. on to len predstieral, lebo mu to Paul prikázal...“ povedal a usmial sa. Úsmev mi z tváre  zmizol.  „Aha..“ povedala som.  Do očí sa mi zase nahŕňali slzy. Takže ma nemiloval. Len ma zneužil.  „Prepáč..“ povedala som Niallovi a vstala.  „Barb.. počkaj... však prší!“ zakričal za mnou Niall. „To mi je jedno!“ zakričala som naspäť a utekala som von z altánku. Každý bol buď v chatkách alebo v jedálni. Proste niečo robili.. ručné práce. Utekala som niekde. Neviem kde. Bola mi celkom zima. Predsa len v jednom tričku a v rifliach. Dobehla som na futbalové ihrisko. Zobrala som loptu a postavila som sa s ňou pred bránku. Som športový tip, takže... hrala som futbal. Urobila som pár kopaníc sama pre seba a potom som loptu vyhodila hore a kopla do nej. Bránka sa skoro zvalila. Mala som nervy. Bola tam jedna neobývaná chatka.. bola celkom stará.. a bola zamknutá. Sadla som si na terasu tej neobývanej chatky. Bola maskovaná. Boli okolo nej stromy a kríky. Sadla som si na drevenú terasu a nohy stiahla ku sebe. Začula som šuchot. Strhla som sa. Dážď bol silný a fúkal vietor. „Halo!“ zavolala som do prázdna. Nič. Zase to šuchnutie. Ozval sa hrom. „A!“ skríkla som. Bojím sa búrok.  Predo mnou sa objavila čierna postava. Celá v čiernom. „Kto- kto- si?“ opýtala som sa jej /ho.  Neviem. Nevidela som jej do tváre. „Tvoja nočná mora.. ak ich nenecháš na pokoji... všetkých..“ povedala. Mala dievčenský hlas. „Ale ja...“ nedokončila som to. „Ale nič! Urobíš to... inak zomrieš!“ zasyčala na mňa. Z vrecka vytiahla nôž. Zalapala som po dychu. „Pomoc!“ zakričala som. „To bol zlí ťah..“ povedala a zobrala mi ruku. Zaryla mi nôž do ruky.. keď v tom niekto zakričal. Zľakla sa a ja som si držala ruku, celú od krvy. Videla som len postavu ako uteká a hnedovlasú hrivu.. ako sa skláňa nado mnou. Ďalej som videla len tmu......

Z pohľadu Nialla

Tak toto som dobabral. Musím ísť za Harrym a všetko mu povedať. Ale.. on... nie! Musí to vedieť. „Prosím ťa.. mohla by si tu ostať a dohliadať na deti hneď som tu..“ povedal som a ona sa na mňa usmiala.  Utekal som do jedálne.. kde mal mať Harry nejaké povinnosti. Prišiel som ku jedálni a Harry práve vychádzal. „Nevidel si Barb?“ opýtal som sa. „Nie.. prečo..“ povedal celkom sklesle. „No.. ona.. ja som jej povedal, že si ju nemiloval..“ povedal som mu. „Čo si urobil?!“ skríkol na mňa.  „Niall! Uvedomuješ si čo si jej povedal?! To nie je pravda!“ povedal a vypučil na mňa tie svoje veľké oči. „Ale ja.. nie..“ nedopovedal som. „POMOC!“ začuli sme výkrik. „Barb“ povedali sme naraz a utekali za krikom. „AAA!“ skríkla ešte raz. Harry utekal rýchlejšie. Dobehol k nejakej chatke a tam si kľakol ku Barb. „Barb! Haloo! Počuješ ma! .. Barb.. noták...“ hovoril Harry celý so zaslzenými očami. On sa o ňu vážne bojí! To je divné ešte som ho nevidel plakať koli dievčaťu.  „Zoberieme ju na chatku poď!“ povedal som a chytil ho za rameno. Prikývol a zobral ju na ruky. Išli sme do chatky a tam sme ju položili na posteľ. „A čo teraz..“ povedal som............

ľudia len taká krátka.. :D A DenisQa zabi ma mojQo :D :*** I love you :D Nestíham vážne nestíham Liss :*