19. Kapitola

Lucy: 

Zvítala som sa s našimi ktorý ma čakali na vlakovej stanici. Tak mi chýbali. Oznámila som im, ale že ešte večer odchádzam za Beckou. nechceli ma pustiť, ale keď som im sľúbila že si maturu urobím v meste a pôjdem tam aj na vysokú (kde zobrali to že pôjdem na výšku? :D )  

Ani domov som neišla, išli sme sa rovno naobedovať do menšej podoby Nando's, najskôr som nechcela ísť...veď, tu som sa spoznala so Zaynom. Tu som ho prvý krát videla na živo, tu som ho veľa krát obsluhovala a...Nie! Nemysli na to!
Utrela som si slzy čo mi stihli výjsť z očí a objednala si. Rodičia pochopili že sa ma na neho nemajú pýtať, čo sa stalo. Prežúala som jedlo a snažila sa nemyslieť na nič.

Becka: 

S Niallom sme všetko dohodli a ja som doma všetko pripravila. Becka tu ešte nikdy nebola, tak som ju musela ísť čakať na vlakovú stanicu. Nič netušila. To bolo dobre. Usmievala som a v duchu, lebo dobre viem, že ma za to zaj*be. (sorry z výraz)

Lucy: 

O deviatej večer som už vystupovala z vlaku a usmievala sa. Hneď ako som zbadala  Becku hodila som sa jej okolo krku. Nevideli sme sa týždeň a deň. Chýbala mi. Samozrejme, som si na ňu veľmi navykla za tie prázdniny.
"Ahoooj!" zvískla som
"Čau!"
"Ako sa máš?"
"Dobre! Ale ty! Kača! Ťava! Krava šlahnutá! Mňa skoro porazilo keď som sa dozvedela že  si preč!" nadávala mi.
Iba som sa uškrnula.
"No poď!" chytila ma okolo pliec, zobrala mi kufor a išli sme k nej.
Bývala asi 10minút peši, takže sme sa dobre porozprávali.
"Tak, choď dnu, ja ti odnesiem kufor do záhradného domčeku, kde budeme obydve spať," zasmiala sa a obišla dom.
Povzdychla som si a otvorila dvere...

Becka: 

Poslala som ju dnu, chalani sú hore, v jednej kúpeľke zamknutý (xD) aby na nich neprišla, ale Zayn je dole v kuchyni.
Po pravde? Nebude bývať v záhradnom domčeku - žiadny nemáme :D
Vymyslela som si to preto, aby bola so Zaynom sama. Aby sa porozprávali. Aby sa konečne udobrili.

Lucy: 

Ja tu kravu zabijem! Vážne ju zabijem! Hneď po tom ako vyčistím ten drahý perský koberček! Prečo mi nepovedala, že majú za dverami hneď perský koberček? Nemusela som naňho smeknúť! Mala som "trošku" (rozumej hodne) blatové botasky (nepýtajte sa :D je to vtipná príhoda :D )
Povzdychla som si, vyzula zablatené botasky, perský koberček som schovala za dvere, aby naňho ešte niekto nesmekol a išla som do kuchyne.
Všade bolo pozhasínané. Veď, vlastne, sme samé doma. Ou yeah :D
Vošla som do kuchyne a zapla malé svetlo. Veď, na čo mínať elektrinu. Viem, ekologická, ale za to môže rodičia!
Vybrala som pohár, napila sa keď...
"ehm" niekto si odkašlal.
Pohár mi drbol na zem. Ako minule v kuchyni, keď som bola s ním...
Pomaly som sa otočila a pozrela do jeho nádherných očí. Topila som sa v  nich no ako som si to uvedomila hneď som si to zakázala.
"Mám iba jednu otázku, Lucy," nech nevyslovuje moje meno, prosím! roztápam sa pri tom, "Prečo?"
"čo prečo?" spýtala som sa nechápavo. Chápala som čo sa pýta. Potrebovala som čas.
"Prečo si to urobila? Nepýtaj sa čo, lebo dobre vieš..." povzdychol si a postupil o krok bližšie. Inštiktívne som o krok odstúpila, až som sa opierala o linku.
"Zayn, urobila som to, preto lebo ťa milujem a...."

Pokračovanie nabudúce :D chytila ma písavá nálada, idem si napísať aj 20tu kapitolu ale kým tu nebudu aspoň tri krásne komentáre od iného použivateľa, nečakajte ju :)xx
A oné :D Majka, má náročnú školu, čiže častejšie budú bývať  časti by ME :D 
Snáď budete spokojný (lebo ja nie som :D ) 
CmuQ :* 
Ps. Deniska, nezabi ma :P