24. Kapitola (2. časť)

Lucy: 

Nevedela som si predstaviť vychovávať v čerstvých 21 rokoch dve deti ale brala som to v pohode. Boli to moje a Zaynove deti. Niečo čo našu skutočnú lásku ešte viac spečatilo.  Viac ako svadba.


Blížil sa deň môjho pôrodu. Predbežne som už bola v nemocnici, lebo rodiť som mohla každú minútu.
Niečo ma strašne zabolelo v bruchu. Potichu som zanadávala a zakričala na Zayna. Prišiel ku mne a spýtavo na mňa pozrel.
"Ja..."zase niečo v bruchu, " rodíím!" zvrieskla som.
Zayn na mňa vystrašene pozrel, a kebyže ma tak strašne to brucho nebolí, prisámvačku by som vybuchla do smiechu,. Bol viac vystrašený než ja. A to je už čo povedať.
Pribehli sestričke a odviezli ma na sálu. Tam prišiel gynekológ, pediatrička a asi zo 5  sestričiek.
Doktor mi prikázal aby som zatlačila tak som zatlačila. Odrátal 5sekúnd a zas som zatlačila. Zvierala som pevnejšie a pevnejšie Zaynovi ruku.
"Už vidím hlavičku, zatlačte," vyzval ma doktor.
Parkrát som zatlačila, Zayn odpadol, a ja som započula detský plač. Všetko bude v pohode. Nemám sa čoho báť.  Ešte chlapček (vedela som po tom ako pediatrička zahlásila že toto je dievčatko) a mám to za sebou.
 Zatlačila som asi 10x keď som mala už počuť plač ale bolo ticho. Doktor predal chlapčeka pediatričke a tá hneď s ním a so sestričkami niekam odbehla.

Na izbe: 

Asi dve hodiny po pôrode prišiel doktor so sestričkou.
"Pani Maliková," zatiahol doktor a pozrel na mňa, " mám pre vás zlú správu. Váš syn...sa  narodil mŕtvy..."
Vtedy sa mi zrutil svet. Začala som sebou metať na posteli, až mi doktor musel niečo vpichnuť.
Doktor to oznámil aj Zaynovi, ktorý okamžite zrušil aj tých málo koncertov čo mali mať a bol so mnou. Posledný týždeň si nepamätám. Viem že som celý preplakala. Teda, až na tie momenty čo som bola s dcérkou ktorej meno som Katherine.
Po dvoch týždnoch ma pustili domov.  Nebývala som so Zaynom aj keď sme boli spolu už skoro rok.
So Zaynom sme mali  niečo ako tichú domácnosť. Nedokázala som sa na neho pozrieť. Vždy si ma vybavil aký mohol byť náš syn.
Pár vecí si zobral ku mne a pomáhal mi s Katherine aj keď som to po ňom nechcela. Jediná naša komunikácia bola, v dobré ráno, dobrú chuť a dobrú noc. To bolo celé.
A preto, mesiac v takom fungovaní som sa rozhodla. Musím to zmeniť. Už to nevydržím.


Na na na :D je mi veselo :D zajtra ďaľšia kapitola :D
Meg :*