12.Kapitola Stratil si ma ZNOVA!

Z pohľadu Barb

Zobudila som sa v mäkkej posteli. Pomali som sa postavila. „Au!“ povedala som a chytila som sa za hlavu. Ucítila som palivu bolesť v ruke. Zaklipkala som očami a obzrela som si miestnosť. Do izby vošiel Niall. „Si v pohode?“ opýtal sa ma. Usmiala som sa a prikývla som. „Tak?“ opýtal sa a posadil sa na posteľ.
Sadla som si do  tureckého sedu. „čo tak?“ opýtala som sa ho. „Čo si robila? Prečo si sa porezala?“ opýtal sa ma. Pozrela som na neho. „Porezala?“ opýtala som sa ho. „No hej...........“ povedal a zobral mi ruku. „Keď sme ťa našli...“ nedopovedal. „Sme?“ opýtala som sa. „No hej..“ povedal a niečo chcel dodať ale do izby vošiel niekto. Podľa výrazu a kučeravých vlasov, som zistila, že to je Harry. „Niall už je všetko.. vybave- ne“ dopovedal a stále sa na mňa pozeral pohľadom Ja som nechcel.. prepáč.  „Čo je vybavene?“ opýtala som sa Nialla. „Pani Zuza... alebo ako... sa o teba bála.. Harry jej vysvetlil.. že je všetko v pohode a že sa o teba nemusí báť.. a že nebudeš chodiť na hry.. lebo ti nie je dobre..“ povedal a usmial sa. Cítila som sa strašne. Sklopila som pohľad. Vlasy mi padali do tváre.   Niall sa postavil a odišiel von. Zamkol. Super. Niekto -Harry- si sadol ku mne na posteľ. „Ja som len chcel aby si vedela, že ma to mrzí.“ Povedal a ja som si vyrovnala nohy. Pozrela som von oknom a ľahla som si. Bola noc. Super. Pršalo. Zahrmelo. Cukla som sebou. „Neboj sa...“ povedal Harry a ako som cítila, tak si ľahol. Chcel ma objať no ja som sa povŕtala. „Barb.. ja vážne...“ začal rozprávať. „Nie Harry. Ty si to neuvedomuješ ale ja som ťa milovala! A možno, že ťa aj milujem ale neviem! Ja nič neviem ale viem jedno.. a to, že si mi strašne ublížil a to nie len raz..“ povedala som a medzi tým som sa posadila. Do očí sa mi zase nahrnuli slzy. „Barb..“ začal Harry a oprel sa o vankúše. „Nie! Žiadne Barb! Harry prečo! Povedz mi prečo!“ kričala som. „Ja... ja... neviem..“ povedal a sklopil pohľad. „Tušila som to..“ povedala som a chystala som sa vstať. „Počkaj... nemohla by si mi dať ďalšiu šancu?“ opýtal sa ma. „Harry...“ pošepkala som. Sklopila som zrak. „Koľko si myslíš, že ti dám šancí? Hm...“ opýtala som sa ho. Pozrela som na neho. „Ja. Prosím toto bude posledná.. ja ju už nepokazím.. prosím.... pozri.... mám ťa strašne rád a keď si odišla Samantha mi povedala, že by sme sa mali vziať zajtra ale ja som vtedy pochopil, že ona ma chcela len pre peniaze a.. a.. keď som ťa videl, ako nastupuješ  do auta tak som si uvedomil, že som ťa stratil.. no a keď som ťa hľadal nič.... snažil som sa ťa kontaktovať  ale ty si mi nedvíhala.. snažil som sa spojiť cez Paula alebo cez tvoju mamu ale ona mi povedala, že si mimo krajiny.. no a už som nemal šancu...“ povedal a po tvári mu stiekla slzy. Stiekla aj mne. „Nie.. nie... ty nemáš prečo plakať..“ povedal a otrel mi slzu. Položil svoju ruku na moje líčko. „A.. prosím ťa ako to  Niall myslel, že si ma nemiloval?“ opýtala som sa ho. „Najprv to tak bolo ale potom keď si odišla, som si uvedomil čo som ťa stratil.. miloval som ťa a stále ťa milujem.“ Povedal. Usmiala som sa. „Neviem, či ti môžem dôverovať.. ale uvidím ešte...“ povedala som mu. Usmial sa tým svojim Stylesovským úsmevom a priblížil sa ku mne. Odtiahla som sa. „Harry prepáč.. je toho na mňa veľa... ale môžeme zatiaľ byť kamaráti“ povedala som mu a pozrela na neho šteňacím pohľadom. „Dobre.. a poď už spať.. je neskoro.“ Povedal a pohladkal miesto vedľa neho. Usmiala som sa a ľahla som  si ku nemu.  Zakryla som sa. Zahrmelo. Strhla som sa. Harry sa zasmial a odkryl ma. Zakryl ma svojou perinou a pritiahol k sebe. Objal ma a nosom sa dotýkal mojich vlasov. „Voniaš úžasne.. presne ako pred 10 mesiacmi, 2 dňami a 15 hodinami.“ Povedal pozrela som na neho dosť divne. „Ty to rátaš?“ opýtala som sa ho. Prikývol a dal mi pusu na líčko. Usmiala som sa a hlavu som si položila na vankúš. Zase sa ma dotkol nosom. Jeho horúci dych na mojom krku vo mne vyvolával  husiu kožu. „Harry... to šteklí“ povedala som a zasmiala som sa. „Myslíš toto?“ opýtal sa ma a nosom ma pošteklil na krku. „Presne!“ povedala som a zasmiala som sa. „Stačí!“ povedala som po asi 15 minútach mučivého šteklenia. „Keď mi odpustíš....“ povedal. „Harry... ja vážne neviem... bolo to kruté... a...“ nedokončila som. Nevedela som čo mám povedať. „Dobre.. ale ja ťa stále milujem.. keby si sa rozhodla budem stále tu..“ povedal a ľahol si vedľa mňa.  Zakryl nás zase pod jednu perinu a ja som zaspala v jeho náručí. Vonial úžasne.......

Z pohľadu Harryho.

Ráno som sa zobudil skoršie než Barb. Ona je  taká zlatá, keď spí. „Harry môžeš  na chvíľku...“ povedal mi hlas a ja som vstal a odkráčal ku Liamovi. „Môžeš mi povedať.. prečo Niall spal s nami?“ povedal. „U mňa spala Barb...“ povedal som a usmial som sa. „Wow! Harry sa usmial.. tak to je ale dobré znamenie...“ povedal a bol na odchode. Ja som chcel vojsť do izby ale Liam ma oslovil. „Harry a prosím ťa máš že vraj dneska podávať raňajky..“ povedal mi. „Ok.. hneď som tam..“ povedal som a odišiel som sa obliecť. Ona je taká zlatá, keď spí. Musel som jej dať pusu na líčko. Pomotkala sa ale nezobudila sa. Zlatá. Odišiel som do jedálne podávať raňajky. Rozniesol som ich po jedálni deťom a potom som si všimol, že tam už sedí aj Barb s ospalým výrazom , len v superman mikyne. Ušklbol som sa a prišiel som ku nej. „Dobré ránko...“ povedal som jej. Obrátila na mňa svoje veľké modré oči a zívla si. „Nie je ti zima?“ opýtal som sa jej. Sedela tam len v kraťasoch a mikyne. „Trošku hej.“ Povedala takým ospalým hlasom. Sadol si si ku nej a objal ju okolo pliec. „Chceš zahriať?“ opýtal som sa jej. Pozrela na mňa výrazom Šibe ti? Musel som sa zasmiať. „To bol vtip..“ povedal som jej do ucha. „Len aby Stylesi, len aby!“ povedala a vstala. „Kam ideš?“  opýtal som sa. „Von“ povedala a ja som sa usmial. Nasledoval som ju.  Došla na futbalové ihrisko a skočila na chrbát nejakému chlapcovi. to nie je Ferr! ......

Z pohľadu Barb

 Bola som unavená ale únava ma prešla, keď som vyšla von a uvidela som na futbalovom ihrisku Chrisa. Kopal si s kamarátmi. Poznali sme sa, lebo jeho babka sa kamarátila s mojou babkou, no a... oni sa potom tiež presťahovali do Ameriky. Narodil sa v Amerike ale po čase sa presťahovali do Londýna. Ušklbla som sa a skočila som mu na chrbát. „Kto si?“ opýtal sa anglicky. „Hádaj!“ povedala som mu a on sa zasmial a chytil mi nohy aby som nespadla. Pomali ma zo seba dal dole. „Tak ako si sa mi mala ?“ opýtal sa ma a otočil sa na mňa. Zasmiala som sa. „Bez teba to išlo dole vodou, no prežila som to.. a čo ti? Ako je v Londýne? A čo tu vlastne robíš?“ sypala som na neho otázky. „Ja? No Londýn je stále upršaný však vieš... no a prišiel som tu z kamošom... a ty...“  „No... ja... ja som tu so sesterkou...“ povedala som mu. „Hej? A mám u teba šancu alebo si mám hľadať tvoju sesternicu?“ opýtal sa ma s ušklbom. Niekto si odkašľal. Obzrela som sa. „Harry?“ opýtala som sa. Usmial sa a prišiel ku mne. Objal ma okolo pliec ale ja som mu ruku striasla. „Nie.. ja nikoho nemám a...“ pozrela som na Harryho. Ten vraždil pohľadom Chrisa. „Nemám chuť s nie kým chodiť... vieš jeden... ehm... Magor....“ začala som mu hovoriť a Harry si odkašľal. „No.. ublížil mi a nie raz!“ povedala som. „Ooo! Baby! To mi je ľúto!“ povedal a objal ma. „Aj mne..“ povedala som a objatie mu opätovala. Pri objatí ma hladkal po zadku. „Chris... asi by si už mal ísť-...“ povedal Harry a ukázal smerom ku partičke kamarátov. Chris na neho pozrel so zdvihnutým obočím no potom sa pozrel na mňa. „Nechceš si zakopať....“ opýtal sa ma. Vedel, že hrajem futbal. „Nie.. diky..“ povedala som a zobrala som si  loptu.  Chris len pokrčil ramenami a usmial sa na mňa. „Tak potom kočka..“ povedal a dal mi pusu na líčko. „Čau!“ zakričala som a nadýchla som sa. Zabudla som, že tam stojí Harry. Mal dosť naštvaný pohľad. „Čo je?“ opýtala som sa ho a pokrútila hlavou. „Takže on ti môže dať pusu na líčko a ja nie?“ opýtal sa Harry. Zasmiala som sa. „Žiarliš?“ opýtala som sa ho. „Nie! A na neho už dupľom nie! Nemám ho rád... pripadá mi dosť arogantný a a... namyslený....“ povedal. „áno presne ako ty...“ povedala som si popod nos. Asi to počul. „Čo prosím?“ opýtal sa ma. „Nič“ odsekla som. Bola som na odchode. „Akože ja... no prepáč....“ zakričal za mnou. Zasmiala som sa a obzrela som sa. Pri Harrym stála nejaká bruneta a bozkávala ho. Zdvihla som obočia. Lopta mi spadla dole. Že vraj tu bude stále.... ono sa nič nezmení! Kdeže Harry! Otočila som sa na päte a odišla som preč. Bolo hnusné počasie a ja som mrzla. Už aj Chris s kamošmi sa odobrali preč z ihriska. Ja som si sadla pod strom za našou chatkou a do uší dala slúchadlá. Zatvorila som oči a oprela som sa o stom. Prečo mi to robí? Prečo... ale veď on neurobil nič zlé.. veď... nie sme viac ako kamaráti.. no .. ja.. ho asi milujem... nie.. nemilujem ho. Niekto mi zaklepkal na rameno. Nie niekto ale niečo. Dážď. Bože ako ja milujem kvapky dažďa no neznášam, keď hrmí alebo sa blízka. Nevnímala som kvapky dažďa a ďalej počúvala hudbu. Myšlienkami sa mi preháňali všetky veci. Rozhodla som sa teda ísť do chatky. Na chodbe nikto nebol. To bolo divné. Bola mi zima.. bola som premočená na kosť. Vošla som do izby, kde mali baby dole postele. Všetci sedeli na posteliach a pozerali na mňa ako na zjavenie. „Čo je?“ opýtala som sa. Ukázali naproti sebe. Pozrela som na druhú stranu. Harry volal s nie kým a mal úsmev od ucha k uchu. Niall jedol. Typické.  Usmiala som sa nad tou  myšlienkou. Spamätala som sa a odišla som hore. Skontrolovala som mobil. 1 nepriaty hovor od mami. Čo chcela? Skúsila som jej zavolať. Zdvihla to. „Barb?“
„No?“
„Kde si?“
„V tábore.... prečo“ povedala som jej.
„Ja len, že idem na Hawai nejdeš so mnou?“ opýtala sa ma.
„Hawai?“ opýtala som sa. Kitty na mňa vyvalila oči.
„Zase?“ dodala som. „A čo tak..... Dubaj?“  opýtala som sa jej. Pred necelými dvoma rokmi sme boli na Hawaii. Nechce sa mi tam ísť znovu.  
„To je príliš.... em.. staré.... čo tak Kanárske ostrovy?“ opýtala sa mamka.
„Em... to by mohlo byť... a kedy by sme išli?“ opýtala som sa jej.
„No ja idem s Jimom ale keď chceš tak poď s nie kým aj ty..“ povedala a ja som vedela, že sa ušklbla.  „Nie.. nie mami neberiem sebou nikoho... ok ešte sa ti ozvem... ideme tak za týždeň?“ opýtala som sa jej. Ja viem... tábor je na dva týždne ale ja chce ísť skoršie.
„Hej.. a maj sa zlatko... pozdrav Vicky a krstných musím ísť prišiel Jim..“ povedala a zložila. Jim je mamin priateľ. Mobil som schovala naspäť do vrecka a odišla som  dole. Pozrela som cez okno. „S kým si volala?“ opýtal s ma Niall. „S mamou..“ povedala som. „A čo ste riešili?“ opýtal sa ma znova. „Ideme na kanárske ostrovy.. a že vraj si mám niekoho doniesť ... no ale.... ja nechcem nikoho... boli by otázky..“ povedala som a obaja sme sa zasmiali. „Takže Kanárske hej?“ opýtal sa ma Harry. Pozrela som von oknom. Chris! Musím ísť za ním. Nie musím ale chcem! Ušklbla som sa a Harry pricupital ku mne a pozrel smerom ako ja. „Nejdeš za ním!“ prikázal mi. Pozrela som na neho ako na  blázna. „Čo prosím?“ opýtala som sa. „No.. nie.. nepustím ťa!“ povedal a chytil ma za ruku. Usmiala som sa, ironicky a vlepila som mu facku. „To bolo za čo?“ opýtal sa a držal si tvár. „No tak 1. Že vraj tu budeš stále a ako náhle som sa otočila tak si sa bozkával s inou! A po 2. Nemáš právo mi zakazovať nič!“ povedala som a vyšmykla som sa mu z rúk.  „Barb ale!“ zakričal za mnou no ja som vybehla von a utekala som za Chrisom. „Chris? Chris!“ zakričala som cez vietor. Nepočul ma, tak som musela prísť k nemu. Mal na sebe kapucňu. Vtedy som začala pochybovať, že to je Chris. Potľapkala som ho po ramene a on sa otočil...To nebol Chris!

Tak tu je ďalšia časť prosím komentujte :) Liss :*