8.Kapitola Stratil si ma ZNOVA

 „Harry.. strašíš ma“ povedala som mu. Usmial sa. „Neboj sa zlatíčko len si zlepšíme večer...“ povedal. Vyvalila som na neho oči a osušku si pri tisla viacej k sebe. „Ale...“ začal ma bozkávať na krku. Páčilo sa mi to. Nechala som sa. Začala som mu ťahať šnúrku od teplákov............. (domyslieť :D)

Ráno som sa zobudila a nikto vedľa mňa nebol. Zvrášžtila som tvár. Myslela som , že ma len  využil. No otvorili sa dvere a v nich stál Harry aj s tácom jedla. Usmiala som sa. „Ty si už hore? Škoda myslel som, že ťa zobudím ja.. no nič.. doniesol som ti raňajky..“ povedal a sadol si ku mne na posteľ.   Mal na sebe len včerajšie tepláky.... pochopiteľne asi aj trenky. Usmiala som sa. Bola som zabalená v deke.  „ ako si sa vyspala?“ opýtal sa ma a dal si do úst palacinky. „úžasne...“ povedala som a zakusla sa do palacinky. „Tie si robil ty?“ opýtala som sa. Prikývol. „Pre moju lásku všetko...“ povedal a naklonil sa ku mne. Pobozkal ma. Na perách mi zostalo trošku nutely. Oblizol mi pery. Povalil ma pod seba. „Harry...“ zašepkala som, medzi bozky. „Hm...“ zamumlal. „Niekto vojde....“ povedala som mu. „Neboj sa...“ povedal a ďalej ma bozkával. Oprel sa jednou rukou o vankúš pri mojej hlave, aby na mne neležal celou váhou. Druhou rukou mi skúmal telo. Bozkávali sme sa. Začula som vreskot za dverami. „Harry! Poďte dole!“ zakričala Suzi. Harry sa zdvihol a pozrel na mňa. „Poďme dole...“ povedala som a obliekla som si Harryho tričko. Bolo mi presne pod zadok. Zišli sme dole ruka v ruke. „Tak odkedy ste spolu?“ opýtal sa Louis a dusil v sebe smiech. „Od včera..“ povedala som a Harry ma zozadu objal. Dal si hlavu na moje vlasy.  „Fíha..“ povedal Niall a začali sa všetci strašne smiať. „Čo je?“ opýtala som sa. „Vieš, že keď to budete robiť... tak trošku tichšie..“ povedal Zayn. Niall sa už váľal po zemi. Začervenala som sa. „Ty si sa ešte dala zniesť ale Harry.... tak to nás už dorazilo!“ povedal Liam pomedzi smiech. Pozrela som na Harryho.. ako som si myslela. Červený ako paradajka. S hanbou som sa posadila  za stôl a Harry si sadol vedľa mňa. „Ale noták.. zlatko.. neber si to tak...“ povedal Harry a zdvihol mi bradu. Usmial sa a pobozkal ma. „Uuuu! Vy ste ale zlatý...“ povedala Suzi. Usmiala som sa. „Ktorého je dnes?“ opýtala som sa. „Em.. myslím, že 21.9.“  povedal Louis. Mám narodky. Ja to viem, už dlhšie ale som zvedavá, že kedy na to prídu oni. Usmiala som sa. Suzi sa zamyslela. Zdvihla som obočia, keď som uvidela jej pohľad. Zasmiala sa. „Však ti máš dnes...“ nedopovedala. Prikývla som a okríkla ju. „Čo? Čo máš dneska?“ opýtal sa ma Harry. „Nič.. zlatko...“ povedala som a zasmiala som sa. „Ale noták!“ povedal mi Harry. „Má narodeniny!“ zakričala Suzi. Prepichla som ju pohľadom. „Všetko naj láska“ povedal Harry a prilepil svoje pery na moje líčko. Usmiala som sa. Všetci mi zagratulovali a ja som sa vybrala hore do izby. Prezliekla som sa do sivých teplákov, zeleného trička a zelených čižmičiek. Zišla som dole a posadila som sa ku telke. „My ideme do mesta ideš s nami?“ opýtal sa ma Niall. Pokrútila som hlavou. Všetci odišli až na mňa a Harryho. Harry vliezol do izby a niečo tam robil. Zababušila som sa do deky a ľahla som si na gauč. Asi som zaspala, lebo som sa zobudila na ľadový dotyk. „Láska... však ty horíš!“ povedal Harry s vystrašeným pohľadom. „Ale.. prosím ťa!“ povedala som a posadila som sa. Bola mi odrazu zima. Zakryla som sa s dekou a nohy pritiahla k sebe. „Počkaj tu“ povedal a niekde. Po asi 20 minútach sa vrátil aj s vreckovkami (ktoré som nutne potrebovala) a aj s hrnčekom. „Tu máš láska..“ povedal a podal mi hrnček. Usmiala som sa a poďakovala som. Začali mi tiecť sople. Nechutné! JA VIEM! Vyfúkala som sa. „Idem si ľahnúť... je.. je mi..... hapčí!“ kýchla som si. Stála som pri gauči a pozrela sa na Harryho, ktorý sa „záhadne“ ocitol vedľa mňa. „Zima“ dodala som. „Idem s tebou“ povedal a zobral servítky. „Nie.. ešte ťa naka... hapčí!“ kýchla som si druhý krát. „Ale ja chcem“ nedal sa obiť. „Ja som povedala že  nie...“ povedala som a vyfúkala som si nos.  „Dobre ako chceš....“ povedal a obrátil sa. Usmiala som sa a otočila som sa na odchod. „Ale....“ povedal Harry a obzrel sa. „Ja chcem!“ povedal a zdvihol ma. „Harry.. pusť ma!“ kričala som, keď sme vychádzali hore schodmi. Položil ma do postele a ľahol si ku mne. Zakryl nás pod jednu perinu . „Harry budeš chorí! Hapčí!“ do riti aj s tou nádchou! Zasmial sa a pritiahol si ma bližšie k sebe. „Ale mne je to jedno...“ povedal mi. Usmiala som sa. „Ale mne n... hapčí!!“ kýchla som mu do tváre. „Preboha.. prepáč... ja.. ja som nechcela!“ hovorila som chrapľavým hlasom. Harry sa len zasmial. „Tak a teraz budem určite chorí aj ja a ....“ povedal a priblížil sa ku mne. Pozrela som mu hlboko do očí. Nakoniec ma pobozkal. „Milujem ťa..“ povedal mi. Usmiala som sa. „Aj ja teba“ povedala som a dala som si hlavu na jeho hruď. „Preboha Barb! Však ty horíš!“ povedal znepokojene a začal sa hrabať v šuplíku. Vytiahol z neho „nečakane“ teplomer.  Zobrala som si ho po niekoľkých presviedčaniach do úst a čakala na výsledok. Zapípal a ja som si ho chcela vybrať ale Harry mi buchol po ruke. Zachechtala som sa.  „Preboha!“ povedal Harry potichu. Pozrela som na neho. Dal mi ruku na čelo a potom ju rýchlo odtiahol a nahodil face, ako keby sa popálil. „Počkaj tu...“ povedal a vstal. Odišiel ku stolu a zobral z neho mobil. „Em... Liam... áno.. počuj.. nemôžete kúpiť nejaké lieky, na zníženie teploty? Hej... nie... Barb... ehm... dobre... diky caw...“ povedal  a zložil. Pozrela som na neho dosť divne a on sa z toho začal smiať. „Začína mi byť zima“ povedal Harry. Čapla som si rukou po čele. „Ja som ti to vravela a ty že nie! ty si ale....“ nedokončila som, lebo zašprintoval ku mne. „Dokončíš to a zomrieš Haistingsova!“ povedal. Zasmiala som sa. „TVRDOHLAVY!“ povedala som a vyplazila jazyk. „Však počkaj!“ povedal a skočil na posteľ. Zakryla som sa až nad hlavu. „Vylez! Hneď!“ povedal mi. Mám nápad. „Nie!“ povedala som mu a prevalila som sa na neho. Teraz bol pod perinou on a ja som sedela na ňom obkročmo. Chvíľku sa bránil. Potom som ho začala štekliť. „Prestáň!“ kričal. Zasmiala som sa. Neprestávala som.  Prestal sa hýbať. Jeho hlava vykukla z pod periny. Usmiala som sa. Zaškeril sa. Neviem, z kade sa objavili jeho ruky na mojom stehne ale stisol mi zadok. „Au!“ povedala som a zvalila som sa na neho. „A teraz ja!“ povedal a otočil sa na mňa. Zasmiala som sa. „Ty sa mi smeješ?“ opýtal sa ma. Sedel na mne obkročmo a ruky mi chytil a nechcel ich pustiť. „Niee!“ povedala som ironicky. „Potvora!“ povedal a začal ma štekliť. Bránila som sa a kričala keď v tom ..............

Prepáčte ale nemám čas :) mám toho strašne veľa... a keď vravím strašne, tak vážne.... zlomená noha, do 4 v škole, vážne... a k tomu ešte učenie... no tak viete čo.. ale pokúsim sa dávať čo najskôr....( môžete ma niekedy aj popohnať :D) takže budem rada za každý váš koment :D Liss ;* I LOVE YOU :) :D