TBH - Part 34

34. Kapitola

Letisko

S Harrym sme sa so všetkými rozlúčili a spoločne sme nasadli na lietadlo. Harry sa celý čas pohľadom zabíjal s Benom, ale vždy som ho upokojila bozkom, a tým, že jeho budem ľúbiť vždy. Harryho to upokojilo, ale zasa Ben bol docela na nervy. NO nejako sme ten let prežili a už sme vystupovali na letisku v Dubline. Harrymu som nadiktovala adresu môjho nového bytu a dala mu na starosť  všetky moje veci a kľúče od bytu a ja som sa vybrala za Mattom a doktorom  Johnsonom. 

Nevedela som, kde presne býva, tak som mu musela zavolať. Vysvetlil mi, že je práve v práci, a doma je jeho žena a dve  13 a 14 ročné dcéry  plus Matt. Spolu so smiechom dodal, že tie jeho malé dievčatká si starostlivosť o Matta užívali a že im neskutočne prirástol k srdcu tak od mňa nič za to nechcú. Na to, som mu bola  iba srdečne vďaka a nastúpila som do najbližšieho taxíka ktorý ma odviezol na danú adresu. Otvorila mi vysmiata staršia pani, mohla mať ja neviem, nejakých čerstvých 40.

„Dobrý, vy ste pani Johnsonová?“ spýtala som sa.

„A vy ste?“

„Caroline O’Sullivan, Mattova sestra a po novom, aj jeho jediná rodina čo mu ostala,“ predstavila som sa.

„Tá Caroline? Čo chodí s Harrym Stylesom?“ docupitali tie dve dievčatá.

„No...áno,“ priznala som sa.

„Ale...rozišli ste sa nie? To aspoň písali novinári...Teda písali,“ potiahla ma dovnútra, do jej detskej ktorú mala olepenú hlavne plagátmi One Direction , „Písali, že ste sa s Harrym strašne pohádali, že si dokonca tehotná, a že preto ťa Harry pustil k vode a preto si odišla skôr z vašej dovolenky...budeme vyzerať dotieravo, ak budeme chcieť vedieť ako to medzi vami naozaj bolo/je?“ prosebne na mňa pozerali.

„Kde je Matt?“ spýtala som sa.

„Tu!“ zasmial sa a pribehol ku mne.  Už mal čerstvé tri rôčky. Objala som ho a smiala sa s ním. Bol strašne zlatý.

„No...a vám bude, stačiť asi informácia, že je Harry tu so mnou v Dubline, že?“ spýtala som sa tých dievčat.

„Jasné! Panebože! Ja som verila, že vy dvaja ste sa nerozišli. Veď ste boli takí nádherní spolu...“ začala sa rozplívať.

„Ehm, ako sa voláte?“ spýtala som sa.

„Ehm, ja som Jane a toto je Cheryl,“ predstavili sa mi.

„A chcete sa stretnúť s Harrym? Teda, ak by vám to rodičia dovolili. Bolo by to ako keby poďakovanie, že ste sa mi postarali o Matta, keď som si ja potrebovala povybavovať veci ešte v Londýne,“ usmiala som sa.

„Oni nám to určite dovolia!!“ zvískli a objali ma. Skoro Matta rozpučili.

„Tak sa bežte spýtať, ja si musím zavolať,“ zasmiala som sa a vytočila som Harryho číslo.

„Harry? Ahoj, ja len že, neuveríš. Doktorove dcéry sú vaše fanúšičky a boli by neskutočne radi ak by ťa mohli stretnúť a ja som im to už tak nejak sľúbila,  ako protislužbu za to, že sa mi ich otec postaral o Matta. Nerobilo by ti to problém? Super, tak ja prídem aj s nimi. Ďakujem,“ zrušila som to.

„Dovolila nám!“ zvýskli.

„Tak si zoberte veci, CD , teda ak chcete aj podpísať ho a poďme, nie?“ smiala som sa a zdvihla Matta na ruky.

V byte

Harryho som našla, ako vybaľuje moje veci. Matta som odniesla do jeho izby a nechala som ho tam spať, keďže mi cestou zaspal.

„A kde je Ben?“ spýtala som sa Harryho, ktorého som bola zavolať za tými dvoma babami.

„No, tak nejak sa rozčúlil, povedal, že keď ťa zasa pustím k vode, tak že on tu už pre teba nebude a zabuchol za sebou dvere,“ vysvetlil mi.

„Hm,“ zamrmlala som, ale to už sme boli pri Jane a Cheryl.

Zvýskli keď zbadali Harryho, objali ho, pofotili sa s ním a dali si podpísať CD. Potom sme si aj s nimi sadli do obývačky.

„Ešte raz ďakujeme Caroline, si super. A nehorázne vám to s Harrym pristane.“

„Ďakujeme, ale mali by ste ísť,“ slušne som im navrhla.

„Hej jasné,“ usmiali sa a odišli.

„Tak, čo budeme robiť? Zakiaľ Matt spí?“ spýtal sa.

„No blíži sa koniec leta, najvyšší čas vybaviť Mattovi škôlku,“ zasmiala som sa.

„Presne to som myslel,“ smial sa aj Harry.

„Ostaneš tu s ním? Prosím,“ hodila som psie oči.

„Jasné,“ usmial sa.

Celý týždeň bol taký pohodový. S Harrym som robila všetko – pomáhal mi vo všetkom. Dokupovali sme spolu posledné veci ktoré mi chýbali v byte, vybavovali Mattovi najlepšiu škôlku v Dubline a tak. Ale nadišiel deň, keď Harry musel odísť späť do Londýna a ja som ostala na všetko sama. Bolo to ťažké obdobie. A náročné hlavne na moju psychiku. Veľa krát som sa chcela vzdať, ale vždy mi vtedy pomohol Harry. Či už sme volali cez skype, alebo iba cez telefón, vždy mi dal dôvody prečo by som to nemala vzdať, že Matt je to najlepšie čo ma mohlo kedy stretnúť. S Benom som prerušila veškerý kontakt. Ja už s ním nechcem mať nič spoločné, došli mi, že on ma iba podlo využíval, a chcel sa zase priživiť na mojej sláve. Samozrejme, že sa doplazil hneď potom ako Harry odišiel, čo zase riešili noviny – či som ja a Harry znova spolu, či mám niečo s Benom, no užila som si. Ale stále ma podporoval Harry a chalani. Raz v jeden deň ma milo prekvapil Harry, bolo to už o rok, presne 3. Júla kedy ma navštívil. Vtedy sme sa naposledy videli na Valentína. Neskutočne ma milo prekvapil. Že si spomenul presne na prvý deň, keď sme sa prvý krát stretli v Londýne. Vytiahol ma na nejakú vysokú budovu v Dubline,  Matta zatiaľ strážila Gemma, jeho sestra a...

Harry si predo mňa pokľakol. V tom momente mi asi ani nedochádzalo, že čo sa práve chystá opýtať.

„Ehm, rozmýšľal som ako to bude čo najoriginálnejšie, ale tak nejako som na to neprišiel. Takže, použijem iba staré, otrepané, gýčové – Vezmeš si ma, Caroline?“  vysypal.

„Čo?“ vyletelo zo mňa, „samozrejme, že áno!“ zvýskla som a hodila som sa mu okolo krku. Nežne ma pobozkal a točil so mnou vo vzduchu asi 5 minút.

„Som ten najšťastnejší človek na svete!“ smiala som sa.

„Aj ja!“

„Milujem ťa, Harry Edward Styles,“ usmiala som sa.

„Milujem ťa, Caroline O’Sullivan,“ opätoval mi úsmev Harry a pobozkal ma.

Koniec 

Baby, ja neverím! Druhý príbeh čo som dotiahla do konca!! WOW! Neskutočne ďakujem za vašu podporu v písaní, za niektoré nápady, ktoré som aj tak väčšinou zmenila podľa seba =) 

Ďakujem za každé otvorenie, prečítanie si, komentovanie. Najmä Em - ktorá ma vždy so svojím dlhým komentárom donútila písať, a potom  Deniske, dvom Nátaliam a ďalším ľudom čo mi to tu vždy okomentovali a svojím komentárom ma to donútili napísať a čo najskôr pridať. :D 

Ako ste boli spokojné s poviedkou? Mám pripravené už niečo nové, dopredu ale hlavne teraz si dávam minimálne 2týždne pauzu :) Neuvidíte ma tu nič pridať! Ešte uvidím, či začnem pridávať skôr než budem mať narodeniny, alebo až po nich :D Možno ma nájdete na novom blogu, kde budem dávať hlavne novinky o 1D , ktorý o pár dní rozbehnem na plno s kamarátkou :) ale určite sa na pár týždnov stiahnem z tohoto blogu, ešte si možno v priebehu týždne prečítam komentáre na túto kapitolu a odpoviem vám a tým to u mňa končí :) 
Epilóg? Asi nebude, nemám dôvod ho písať, a aj tak je otrepaný, furt tam je to isté :D Ak by ma predsa len napadlo niečo originálne, a videla by som, že máte záujem, možno by ste sa ho dočkali.

Ešte raz! Jedno veľké ĎAKUJEM! 

Bye :* 

Meg ^-^