Classmate (Part 01/02)

Tak, jednodielovka z ktorej sa vykľula dvojdielovka.  Za normálnych okolností, by bola druhá časť už zajtra, ale ja nie som normálna, čiže bude v stredu. :D 

Akože, viem že ten obrázok je divný, ale berte to z rezervou, je urobený iba za pol hodinu! :D

Tak, tu to je :*  A poprosím komentár :3

Fajn. Prebehla som posledný krát svoj pohľad v zrkadle.  Nebolo to najhoršie. Čierne legíny, dlhé biele tričko s potlačou, voľne rozpustené vlasy a čapica. Vyzeralo to docela dobre. Musela som to uznať. Na prvý deň do školy také neformálne, ale aspoň som to bola pravá ja.  Zobrala som si mobil, peňaženku a mohla som ísť.

Pred školou

„Ahooj, chýbala si nám Kate!“ zvýskla Veronica keď ma zbadala a objala ma.

„Aj ty mne!“ odvetila som.

„Kde je Jasmine?“ spýtala som sa.

„Poslala som ju aby nám v triede obsadila miesta. Ja s ňou sedíme úplne v zadu v najbližšom rade pri okne a ty pred nami. Zatiaľ sama, ak si k tebe nikto neprisadne,“ pozitývne sa na mňa usmiala a chytila ma za rameno a išli sme pomalým krokom do triedy.

„Je nás 30, máme 15 ľavíc, sama sedieť nebudem,“ odvetila som.

„Tiež pravda,“ zasmiala sa a so smiechom sme vošli do triedy.

„Čau Jasmine!“ zvýskla som a objala som ju.

„Tak? Hovor! Ako bolo v New Yorku?“ vyzvedala som, zakým som sedela na svojej stoličke otočená chrbtom k svojej lavici.

„No, najskôr chaotické, ale...“ rozpovedala sa. Počúvala som ju, stále, až kým nevošla do triedny naša „úžasná“ triedna a neoznámila nám jednu „super“ správu.

„Stále vás ostáva 30, aj keď vás tu dnes je 29, takže Kate, nemusíš smútiť že budeš sedieť sama, Zayn by mal od zajtra chodiť už tiež do školy,“ milo sa na mňa usmiala tá stará raspuša a ja som kyslo kukla na baby dozadu, ktoré sa iba škodoradostne usmievali. Uškrtím ich.

„Zabijem vás,“ precedila som cez zuby a znova sa otočila  a prepaľovala pohľadom triednu.

Na druhý deň – utorok –

S úsmevom som vošla do triedy, nie je nič lepšie keď sa vyspíte a viete že vás ešte z ničoho nebudú skúšať, no nie?  Ale úsmev mi hneď zamrzol, keď som zbadala že môj spolusediaci už sedí na mieste a hrá sa na mobile. On je totiž strašný  samotár a v triede sa baví možno s dvoma ľuďmi, aj to mi príde také neprirodzené. Prekrútila som očami a sadla si do lavice. Jasmine tu ešte nebola, tak som navrhla Veronice aby sme sa prešli na chodbu. Súhlasila.

„Ja s ním nechcem sedieť! Je to totálny debil, škaredý a ešte sa aj rozťahuje!“ nadávala som na neho.

„Nepoviem keby je aspoň pekný, ale prečo? Prečo som práve ja tak dopadla?“ nervačila som.

„ Hej kľud, možno vás trieda rozsadí,“ snažila sa ma utešiť.

„Nie nerozsadí, dobre vieš čo včera hovorila, nechá nás sedieť tak ako sme si sadli v prvý deň,“ odvetila som.

„No tak, nemysli na to. Tých 45 minút prežiješ, potom je prestávka, a to sa môžeš otočiť k nám, a aha, je to bifloš, buď na neho milá a možno ti dovolí opisovať domáce a písomky. A čo sa týka tých domácich, mohla by som ich potom od teba ja odpisovať? Dobre vieš, že sa mi to doma nechce nikdy robiť,“ vysvetlila mi.

„Jo jasné, iba cez moju mŕtvolu,“ odvetila som a museli sme sa vrátiť do triedy lebo nám zazvonilo na hodinu.

„Nepožičiate nám jednu učebnicu?“ Pribehla k lavici  Jasmin. Prekrútila som očami a podala jej tú moju. Hej, síce sme sa na dnes nemali nič učiť, na hodinách už začíname preberať nové učivo.

„Ehm, daj tú učebnicu do prostriedku a nerozťahuj sa,“ zamrmlala som Zaynovi a kopla ho do stoličky aby sa posunul, lebo zase bol na mojej polke.

Začala hodina. Celý čas som ho kopala do stoličky, do nôh alebo do ruky šťuchala mojím lakťom a Jasmine spolu s Victoriou sa tam na nás akurát tak dobre zabávali.

Toto bude rušný rok  pomyslela som si.

Celé dni som sa s ním iba dohadovala, nadávala mu, buzerovala som ho.  Nenávidela som momenty, keď sme my, ako jedny z mála mali obe učebnice v lavici a ja som musela jednu niekomu požičať. Sem tam som spolužiakom povedala nie, ale vtedy im Zayn podal svoju s úsmevom na tvári. Vtedy som mala sto chutí ho uškrtiť. Raz neprišiel celý týždeň do školy, ja som sedávala sama a užívala som si to. Rozťahovanie sa, vykladanie si nôh na jeho stoličku, žiadne reči od Jasmine alebo od Victorie. Sem tam si jedna z nich ku mne s úsmevom na tvári sadla a prekecali sme celú hodinu. Samozrejme potichu.  Ale, raz sa ten týždeň skončil a znova, keď som po dobrom výkende vošla do triedy, on tam už sedel a niečo ťukal do mobilu. Nálada mi hneď poklesla a ja som si sadla na svoje miesto a začala písať domácu.

Začiatok októbra – nejaký druhý týždeň

Cez prestávku pred matikou

„Dáš mi opísať domácu z matiky?“ rezignovala som, keď som si s tým nevedela dať rady. Bolo to prvý – a posledný- krát čo som ho o niečo požiadala.

„Jasné, tu máš zošiť,“ usmial sa a vytiahol mi zošit. Ostala som iba čumieť, to išlo nejako ľahko nie?

„Uhm, dík,“ rýchlo som si ho zobrala a začala opisovať. Mala som to zarovno zvonenia hotové. Učiteľka ma pochválila, že som to asi konečne pochopila. Heh, kiežby.

V ten deň som už, našťastie, nič od neho nepotrebovala. Fakt mi stačilo raz.  

Chémia

Akoby nestačilo, tak na chémie, nás učiteľka rozhodla, že zistí ako sme na tom s názvoslovým, či to vieme z hlavy povedať.

Jednej babe predo mnou dala také ľahké – že voda  a má povedať chemický vzorec. Kto by to nevedel? A potom som išla ja. Dala mi nejaký sulfid hliničitý. Z hlavy som si to nevedela spraviť, a začala som to tam tak tipovať, keď čo nepočujem? Zayn mi našepkáva nejakú odpoveď. Rýchlo som to po ňom zopakovala, aj keď som riskovala, že mi povedal nejakú kokotinu a strápnim sa. Prekvapivo, to čo mi povedal, bolo správne a učiteľka ma ešte pochválila. Vďačne som sa na Zayna usmiala a začala som sa v duchu fackovať. Panebože, čo sa mi to deje? Prečo som na neho zrazu taká milá? Veď ho nenávidím! Je to jeden odporný, hnusný bifloš, čo mi nikdy nepomohol, nenašepkal, nedal opísať na písomke, alebo mi nedal domácu úlohu. A zrazu mi našepkáva a dáva opisovať domáce? A ja som to v pohode prijala? Fakt potrebujem facku.

Ďalší týždeň som strávila celý v posteli. A prekvapenie bolo, keď mi Zayn priniesol úlohy. Najskôr som ho chcela vyhodiť, ale potom som si uvedomila, že by to bolo neslušné a asi by mi už nedal opisovať (hej, som trochu dosť sviňa :D ) a tak som teda pozorne počúvala čo by som si mala urobiť, aj keď som dobre vedela, že sa nakoniec na to vykašlem.  

Postupom času, prišli jesenné prázdniny, potom vianočné a ani neviem ako bol druhý polrok. Výrazná zmena v našom vzťahu začala až koncom marca-začiatkom apríla, keď sa z nás stali takí obyčajní, dobrí  priatelia...