Sometimes is friendship more than love - 10.časť

10.časť

*O tri dni neskôr*

Zalepila som poslednú krabicu. Ešte to preniesť do auta , ktoré čaká pred domom. Emily mi samozrejme pomohla. (nebude sa válať na mojej posteli zatial,čo ja budem drieť! :D )

„Daj tie krabice do kufra...vzadu už nie je miesto.“ Dirigoval ma otec. Spravila som, ako povedal. Vrátila som sa spať do svojej izby a vzala zo zeme poslednú krabicu. Zastavila som sa na prahu dverí a otočila sa.

„Bude mi to tu chýbať...“ povedala som a sledovala som skoro prázdnu izbu. Bezo mňa tu bude otupno...v izbe ostala len postel,skriňa stôl a pár hračiek. V rohu miestnosti, kde predtým stál okrasný stôl s TV som niečo zazrela. Škatulu som položila na stolík a šla sa prizrieť bližšie. Klakla som si k tej veci v rohu a zodvihla ju zo zeme. Vida...je to môj zápisníček plný....zase tie blbé spomienky z 18 ...Neznášam za to jednu osobu aj ked to nedávam na javo. Zápisník som si dala do kapse a tú som si následne prehodila cez plece, vzala škatulu z postele a zavrela dvere za svojou poloprázdnou izbou. Prišla som k autu a krabicu položila do kufra. Následne otec kufor zavrel a nasadol do auta. Mama doma nebola takže ... rozlúčila som sa s Emily.

„Vážne mi musíš každý deň volať! Inak umriem od nudy!“ rozkazovala som, aby nezabudla.

„A kúpiš mi potom aj kredit?“ zasmiala sa.

„Ach..pod sem ty koza!“ objala som ju. „Pripadá mi  to ta, že chceš aby som odišla....“

„Šibe ti? Myslím, že máš horúčku...Pán Sanders! Dajte pozor na Riley..asi na ňu niečo lezie.“ Skríkla na mojho otca. Ten len mávol rukou a zatrúbil.

„Je ti jasné, že mi budeš chýbať však?“ kontrolná otázka...

„Určite...aj ty mne, ale prečo nechceš aby to vedel Niall?“

„Nie že nechcem..ale jeho ja proste nezaujímam..“ na konci vety som stíšila hlas. Emily vytiahla z vačku telefon a podala mi ho do ruky.

„Tak mu zavolaj a uvidíš! Davaj.“

„Ja už musím ísť..“

„Zabere to len 5 minút a tvoj otec sa nikam neponáhla...že pán Sanders?“ Otec zase len mávol rukou...

„Nestačí ti to povedať len slovne? Musím ho aj otravovať?“

„Vytáčaš.“

„Emily!“ okríkla som ju.

„Haló?“ ozval sa z telefonu známy, krásny prenikavý hlas. Stále som pozerala na Emily,ktorá ukazovala aby som sa ozvala.

„Emily? Halóó.“ Nemala som na výber..

„Ehm...Ahoj Niall.“ Ozvala som sa.

„Ahoj Riley. Čo potrebuješ?“

„Já nič, ale Emily ma donútila ti zavolať.“ Predstavovala som si ten jeho výraz v tváry..

„A prečo?“ zasmial sa.

„Pfúú..nechcela som ti to povedať, ale sťahujem sa s Mullingaru.“ Oznámila som mu.

„Čo? Ako tento vtip sa ti vážne podaril...teraz fakt, čo potrebuješ?“

„Nerobím si srandu...otec zatrúb!“ zatrúbil..

„Prečo si mi to nepovedala skôr? Prišiel by som sa rozlúčiť.“

„Nebudem ťa otrvavovať..ale teraz musím ísť..“

„Počkaj! Kam sa to vlastne sťahuješ? Aspoň to mi povec.“

„Za Mullingarom je jeden ranč. Tam idem. Musím ísť budeš mi chýbať.“

„Aj ty mne.“ Zložila som hovor. Dúfam, že Emily je už spokojná!

„To bolo tak dojemné!“ rukami sa ovievala, aby jej slzy nerozmazali špirálu.

„Alebo skôr riadny trapas.“

„Si slepá že?“ zasmiala sa. Prečo sa všetci smejú?

„Prečo zase?“ už som bola naštvaná!:D

„Niall ťa má rád viacej, ako kamarátku.“

„Ach bože už zase..“ chytila som sa za čelo. „Kedy prestaneš veci prifarbovať?“

„Mám mu zase zavolať?“ už vyťahovala mobil ,len som jej skočila po ruke.

„Nie!! Toto by už bol riadny trapas! Neopováž, lebo ja sa spýtam niečo Seana!“

„Fáájn..upokoj sa...“ zdvihla ruky na svoju obranu.

„Idem...drž sa bezo mňa. A nie, že si nájdeš novú naj psychopatku.“ Zasmiala som sa tentokrát aj ja! :3

„Nemaj strach. Len ešte si vezmi tento náramok, aby si na mňa nezabudla.“ Posledný krát som ju objala a nasadla do auta. Vyklonila som sa z okna auta a zamávala jej. Takže zbohom Mullingar :/.... Oprela som sa o predné sedadlo. Do uší som si dala slúchadlá a počúvala pesničky v MP4. Pozerala som von oknom na okolie...nič zaujímavé. Dala som si von z uší MP4 a spýtala sa.

„Za kolko tam prídeme?“

„Pol hodinu trvá celá cesta. Vypočítaj si to.“ Spravila som na neho grimasu a zase som pozerala von oknom. Po pol hodine aj niečo sme boli na mieste. Otvorila som dvere a elegantne som vystúpila na ...

„Prach? Prečo je tu prach? Nemá tu byť cesta? A kde je spoločnosť? Pristáli sme na mesiaci?“ stresovala som.

„Upokoj sa. Toto nie je náš dom.“ Uff.. spadol mi kameň zo srdca. Konečne viem aký je to pocit.

„A kde budeme bývať?“ spýtala som sa.

„No tu.“

„Nepovedal si pred chvílou niečo iné?“

„Hej. Ale ty sa pozeráš iným smerom. Necheš sa otočiť?“ Otočila som sa o stoosemdesiat stupňov a sledovala náš dom. „Takže tuto budeme bývať?“ prstom som ukázala na celkom dobrý domček. „Čo je potom to  vzadu?“

„To je stajňa Riley. Sme na ranči.“ Zasmial sa. Neni to tu až také zlé. Vyzerá to tu vážne útulne :3. Hneď som si vybrala svoje krabice z auta a niesla ich dnu.  Po otvorení vchodových dverí,som bola milo prekvapená. Dom bol zariadený,útulný a lepší ako ten v Mullingare...aj ked...radšej by som bola teraz s Niallom ... teda s Emily! Chcela som povedať s Emily! Nenamýšlaj si ako Emily dobre? E-M-I-L-Y... bože ja som blbá..neviem sama čo chcem...mala by som sa ísť dať liečiť. A po dalšie som tvrdohlavá!

V dome som si našla svoju izbu. Bola zariadená...presne tak, ako som chcela mať! Je to tu tak ako som opisovala v svojom denníčku. Otec videl moj denníček?

„Ocí?“ skírkla som z izby. Prišiel za mnou.

„Čo sa deje Riley?“

„Ty si čítal moj denníček?“ podozrivo som sa spýtala. Len sa na mňa čidne pozrel, čakala som , že nič nepovie, ale obránil sa.

„Jasné že nie! Ako ťa to napadlo?“

„Toto je izba mojich snov...napísala som o tom len do denníčka a to bolo všetko.“ Stíchla som a potom som si spomenula. „To musí vážne všetko tá Emily vykecať?!“

Pomaly som si začala vybalovať veci z krabíc, tak aby som nemala bordel. Nepodarilo sa. Ja mám proste novoobjavený talent na ovládanie chaosu v mojej izbe. ‚Kam dám krabicu Never Forget?‘ pýtala som sa sama seba. Hej trpím samomluvou :D...Musím ju skovať tak,aby som ju našla za dlhží čas a potom si zase spomenula na tie úžasné chvíle. Vzala som ju do rúk a opäť nazrela dnu. Objavila som dalšie nové fotky, na ktorých boli tí najlepší ludia, ktorých som kedy mohla spoznať. Emily, Sean a Niall.

KOMENT! KOMENT! :) :P

Chcem vám vysvetliť, prečo som nepridávala časti :D...Bola som totiž preč, takže sa to zastavilo...ale dobre! Príbeh ste začali čítať viacerí :).. Môžete ho poslať aj kamarátkam :D... Potom budem len viacej rada a časti budú opäť rýchlejšie :D... počkám deň a dám dalšiu časť. Teraz vážne sľubujem!! Aspoň sa snažím :D ... Máte výčitky kôli Riley a Niallovi? :D .. stavím sa, že hej, ale nemajte strach ja to sformujem a budem dúfať, že budete spokojní všetci :D ox? :D.. Polovica z vás si moje litánie neprečíta ale tak čo už .... Ešte vám chcem povedať, že SOM STRAŠNE RADA KED SA VAM PRIBEH PAČI :)... 

KOMENT! KOMENT! budem opäť len rada♥  •Mary•

Memories with the best friend!♥

Náramok priatelstva od Emily :)