Sometimes is friendship more than love - 13.časť

13.časť

Po hovore s Emily som sa zbehla ešte rýchlo okúpať. Chcela som si ísť čo najrýchlejšie lahnúť, aby bolo ráno, no obed ..proste niečo okolo 11

... Vstala by som z postele. Ponaťahovala by som sa, obula si sovje huňaté papučky :3, bežala do kuchyne po jedlo a späť do izby. Tam by som všetko hodila na postel a vytiahla notebook už s pripojenou wi-fi!! To by bolo super<3 ... Moje snívanie prerušil kiki- rikajúci kohút. Hajzel farebný! Prvý krát som to skúšala ignorovať s pocitom, že raz a dosť ... Lenžé! Pokračoval -__-. Podušku dom si dala na hlavu a snila dalej. Dospala som až 15 minút...vlastne aj tých 15 minút som len tak ležala a hladela na dvere s poduškou na ušoch. Postavila som sa z postele, obula si svoje huňaté papučky :3 a myslela si, že to bude ako v mojom pláne dnešného rána. Po otvorení dverí som prešla do kuchyne, kde som za stolom sedelo sedem robotníkov a .... jedli? Nemajú náhodou pracovať? Prešla som okolo nich a nakukla do chladničky. Mala som v pláne vziať si svoj jogurt, ale nebol tam. Cez rameno som sa obzrela za seba a sledovala, ako sa nadžgávajú. Potom som chladničku zavrela a založila ruky.

„Kto mi zjedol jogurt?“ kludne som sa spýtala. Nikto mi neodpovedal...tak som otázku zopakovala ešte raz ale omnoho hlasnejšie.

„Kto! Mi! Zjedol! Môj! Jogurt ?!“ skríkla som. Všetci sa na mňa pozerali s otvorenými ústami a ja som spozorovala svoj jogurt -.-. Z dverí oproti kuchyne sa vynoril otec. Ajáj.

„Riley musíš tak vrieskať?“ popravoval si límec pri krku.

„Kam sa chystáš?“ zemnila som tému.

„Idem na pohovor a zbehnem ešte do obchodu..máme bielu chladničku.“ Odpovedal.

„No a ja nemám čo jesť! Aspoň že na mňa myslíš.“

„Idem nakúpiť pre majstrov, ktorí tu trávia celý deň...ty máš nohy aj ruky takže prejdeš do obchodu sama.“

„Takže teba nestrápi, že tvoja dcéra je hladná, ale trápi ťa, že sedem trpaslíkov sediacich v našej kuchyni, neplniaci si svoje povinnosti sú hladní? Ten tučko mi zjedol jogurt!“ ukázala som prstom.

„Ja nie som tučný! Som len trocha moc oválnatý! Kúp si okuliare!“  pozrela som sa na neho zabijáckym pohladom.

„To si sa asi dlho nevidel v zrkadle kamarát! Chodíte po domoch a vyžierate raňajky ludom u ktorých máte makať a nie nadžgávať sa! Och!“ Domúdrovala som a šla do svojej izby. Teraz mám byť celý deň hladná? Keby tu bola aspoň reštaurácia.... možno aj je! Pôjdem omrknúť úplne celú oblasť dedinky. Po plánovaní v mojej hlave som sa obliekla do civili a odišla von. Bola som v polovici cesty, ked som si spomenula, že som si doma zabudla mobil, kabelku a peniaze.

„Do šlaka!“ skírkla som a dupla nohou po ceste. Neostávalo mi nič iné, ako sa vrátiť späť po všetky veci.

Domov po veci som dobehla behom piatich minút viac nie. Nemala som chuť vidieť toho mroža čo všetko zje, ale tak potrebujem peniaze! Vošla som dnu a nevnímala okolie. Len som prešla v chodby do izby a naopak. Pred domom som stretla ešte Davida.

„Ahoj Riley.“ Usmial sa.

„Ahoj.“ Úsemev som mu opätovala.

„Kam si sa vybrala?“

„Chytám sa von, pretože to doma už nevydržím..nechceš mi robiť spoločnosť?“ spýtala som sa ho, pretože samej sa mi určite nechce ísť. „Teda ak nemáš nič na práci.“

„Vlastne nemám nič na práci. Rád pôjdem...pokecáme si.“ Usmial sa a vykročili sme vpred. Cesta prebehla omnoho rýchlejšie ako keby máte ísť sami.

„Pôjdeme sa niekam najesť? Nejedla som a umieram od hladu.“ Mraučila som.

„Môžeme zajsť do toho malého baru. Máš tam jedlo, vodu aj zábavu.“ Prikývla som hlavou na súhlas.

*Bar*

„Tak. Čo si dáte?“ spýtala sa čašníčka a milo sa usmiala,. Sympatická baba.

„Ja si dám hranolky a kofolu prosím.“ Odpovedala som.

„Dám si to isté čo ona.“ Odpovedal David.

„Možem ti hovoriť Dave? Je to kratšie ako David.“

„Ako ťa to teraz napadlo? A možeš, hovorí mi tak aj Zoe.“

„Kedy sa vráti opäť sem? Chcela by som sa s ňou spoznať.“

„Povedala nám, že príde na víkend, ale u nej nevieš čo čakať.“ Ako aj od teba....Čašníčka priniesla jedlo a ja som sa do neho hned pustila. Možno som hltala ako splašená, ale trvalo mi to dlhšie ako Daveovi...Po dojedení sme sa ešte chvílku rozprávali. Povedala som mu zážitky, ktoré som prežila s Emily, Niallom a Seanom. Nemohol sa prestať smiať....Popravde sa mu ani nedivím. My sme boli strašne bláznivé decká..

Z baru sme šli radšej preč, pretože po nás všetci pozerali..ako keby ešte nevideli nikdy smiať sa staršie decká :D ... Domov sa mne ani Daveovi nechcelo ísť, tak sme sa išli ešte prejsť. Po ceste som uvidela decké ihrisko. (Aspoň som myslela, že je to ono.) Prišli sme dovnútra ihriska a sadli si na vyhliadnuté hojdačky vedla seba.

„Vieš“ David prerušil ticho. „Ked si sem prišla, myslel som si, že budeš vypatlaná,namyslená, povrchná, ale mýlil som sa. Ty si úplne iná ak ťa človek spozná.“ Nič som nepovedala.

Sedeli sme tam približne ešte hodinu (čo budeme doma robiť ? :D ).

„Ešte som nevidela tvoju mamu...pracuje ?“ spýtala som sa. Dave pozrel do zeme, no odpovedal.

„Mama zomrela, ked mi bolo desať..Zoe v tedy mala deväť..Zahynula pri autonehode..“

„Ježíš prepáč! Nevedela som...“

„A tvoja mama? Tiež som ju nevidel.“

„Moja mama zostala v Mullingare... nemala som ju rada. Všetko mi zakazovala a robila rozhodnutia za mňa.“

Okolo 8 večer som prišla domov.

„Dúfam, že tam nebudú tí trpaslíci..“ vravela som si sama pre seba. Dom bol prázdy. Nikto nikde. Bolo to trocha divné..

„Oci ?“ kričala som po dome, no nikto sa neozval..Asi bude vonku. Po dlhom dni som sa išla osprchovať a vyskúšať wi-fi. Konečne išla<33.

Prepáčte za čakanie, ale nemala som nápady, a tak je táto časť urýchlená, preskakuje sa stále čas, opakujú sa slová a dej je nedomyslený :DD... Prepáčte :( 

KOMENT! (: Pomôže mi to v písaní :)