TBH - Part 22

Utorok 10.Júla2013.

(Pozn. autorky: ak som sa sekla v dátume buď nejako po zadu sorry, ale potrebovala som sa chytiť nejakého dátum a všetko sa mi to čítať nechcelo a kamarátka ma očividne nepochopila /Ahoj Natalia/ ...proste som si dala tento dátum :D )

Dnes mi Niall nestihol újsť, takže som sa konečne dostala k rozhovoru o Em ktorému sa už pár dní vyhýbal, buď to šikovne obkecal, alebo odbočil od témy.  Teraz, sedel v kuchyni sám o druhej v noci (zas som nemohla spať) a jedol. Sadla som si k nemu a usmiala sa.

„No tak, vyklop to,“ súrila som ho.

„Ale čo?“ nechápavo sa spýtal. Zas raz som mala chuť ho doraziť. 

„Nerob sa blbým,“ zasmiala som sa.

„Nerobím sa blbým“ odvetil a venoval sa jeho jedlu.

„Fajn, tak páči sa ti Em?“

„Čo je to za výsluch?“ spýtal sa a aj keď sme tam sedeli po tme, vedela som  že sa červená.

„Neodbočuj od témy.“

„Fajn, možno...“ povzdychol si, „je to zložité a nechcem to uponáhľať.“

„Aha....takže si jasný,“ zasmiala som sa.

„Čo?“ 

„Ale nič,“ usmiala som sa a odišla som z kuchyne. Pomaly som vyšla hore a ľahla si naspäť k Harrymu. Vyzeral tak sladko keď spal.  Pritúlila som sa k nemu a spokojne sa usmievala. Užívala som si túto chvíľu.  Veď...nikdy nemôžeme vedieť či nie je naša posledná.  S úsmevom sa mi akosi podarilo zaspať a výnimočne sa mi nič nesnívalo. Ráno bolo asi to najkrajšie ráno aké som kedy v živote mala. Harry, ma zobudil sladkým bozkom a hneď ako som sa prebrala  mi podal podnos s raňajkami. Poďakovala som mu a pustila sa do toho.

„Si taká  krásna aj ráno,“ usmial sa na mňa a odpil si zo svojho poháru džúsu. 

„Bože! Takto ráno si hneď robiť srandu z človeka, veď musím vyzerať hrozne,“ zhrozila som sa sama nad sebou, podala podnos Harrymu a bežala do kúpeľne. Mala som pravdu. Vyzerala som hrozne. Vlasy stojace na všetky strany, kruhy pod očami. Rýchlo som sa učesala a umyla. Naniesla som si svoj zvyčajný jemný make-up a dala si špirálu. Tak, ako som zvykla som sa vrátila naspäť že si dojem raňajky, lebo za predpokladu, že Harry nie je Niall, som si (NAIVNE!) myslela že mi niečo ešte nechá. Ale opak bol pravdou. Tanier bol úplne prázdny. Pokrčila som plecami a sadla som si späť na posteľ. Harry položil podnos na nočný stolík a stiahol ma do svojho objatia. Zasmiala som sa a veselo prehodila, „Harry, pokazíš mi môj nádherný účes,“ ktorý vlastne boli rozpustené vlasy.

„Tvoj účes je absolútne dokonalý, ale chýba mu niečo,“ zasmial sa a roztrapatil mi vlasy.

„Harry!“ smiala som sa, „ určite vyzerám teraz ako debil,“ sťažovala som si.

„Nevyzeráš,“ usmial sa a pobozkal ma. Najskôr som chcela hrať urazenú, ale čo sa to dá keď ťa bozkáva niekto ako je Harry Styles? Skúste si to vyskúšať. :D

„Hej,“ nerada som sa odtiahla, „Harry, musím ísť za Em a potom do práce.“

„Načo za Em?“ spýtal sa.

„Babské reči,“ zasmiala som sa a prešla som ku skrini.

„Aha, takže určite to nemá nič spoločné s tebou a Niallovov debatou dnes ráno v kuchyni?“ spýtal sa, trochu žiarlivo.

„Harry, čo o tom vieš?“ odvetila som. Nebolo to nainteligentnejšie, a asi ani najlepšie, lebo som vyzerala docela vinne.

„Nič, počul som vás ako sa bavíte, a vyzeralo to ako keby ste spolu flirtovali,“ prehodil.

„Agr,“ sadla som si k Harrymu, „Harry, počúvaj ma. Ja a Niall sme nikdy nič viac ako kamaráti neboli, a nikdy ani nebudeme. Nie je žiaden dôvod žiarliť na Nialla, iba som z neho chcela dostať, to prečo sa mi už pár dní vyhýba,“ pokrčila som plecami, „ a dostala som to z neho, a preto musím ísť za Em.“

„Takže...nič nie je medzi vami?“ trochu zahambene sa spýtal.

„Nič, nikdy nebolo,“ viacmenej, dodala som v duchu, „a nikdy nebude, láska.“ Odvetila som a pobozkala ho. Spokojne sa usmial a ja som sa vrátila naspäť ku skrine.  Nevedela som čo si obliecť, a nakoniec som skončila pri čiernych legínach a červenom tričku. Obula som si botasky a cez plece som si dala kabelku. A už iba dúfať že nebude pršať.

„Kedy prídeš?“ spýtal sa Harry.

„Asi až večer, dnes musím v robote ostať dlhšie,“ povzdychla som si. 

„Aha...škoda no,“ pousmial sa Harry, „ale na obed ťa môžem zobrať?“

„Môžeš, buď o pól jednej pred redakciou, vieš kde to je nie?“ spýtala som sa.

„Hej jasné, budem tam,“ prešiel ku mne a  jemne ma pobozkal.

„Ľúbim ťa,“ zašepkala som.

„Aj ja teba,“ usmial sa.

„Ahoj,“ rozlúčila som sa s ním a zišla som dole schodmi že konečne vypadnem za Em. Aj tak už meškám. To mi samozrejme, prekazil Niall ktorý ma stopol v predsieni.

„Ideš za Em?“ spýtal sa.

„Hej,  a potom do práce,“ odvetila som.  Z vešiaka som si zobrala mikinu, pre istotu aj dáždnik ktorý som si dala do malej kabelky, ktorú som si ešte stihla zobrať z izby.

„A...spýtaš sa jej to? Ale tak nenápadne.“

„Jasné, čo by som pre teba neurobila,“ zasmiala som sa.

„Mám ťa rád.“

„Hej aj ja teba, ale už meškám a vážne by som ešte rada bola aj s Em predtým než pôjdem do roboty, iste ma chápeš, že?“ spýtala som sa a otvorila dvere.

„Choď za...“začal Niall ale hneď ako som otvorila dvere, tak ma oslepilo množstvo bleskov. Rýchlo som zabuchla dvere (z vnútra) a pozrel na Nialla.

„Zadnými dverami,“ dopovedal.

„Ďakujem, za upozornenie,“ ironicky som povedala.

„Prečo sú tu?“ spýtala som sa Nialla.

„No...asi ťa videli ako sem docela často chodíš, a popravde ťa asi niekto sledoval alebo čo, proste chcú vedieť čo si zač, či niečo máš s niektorým z nás a tak,“ pokrčil plecami ako keby to bolo samozrejmé. Možno pre neho.

 „Tak pekne...Čo im povieme?“ spýtala som sa.

„Čo ja viem? Že si naša nová upratovačka?“ navrhol.

„Niall...ja to myslím vážne!“ skríkla som.

„Hej, Caroline, ty si ešte stále tu?“  prekvapene sa ozval Harry zo schodov.

„Áno, keďže niekto tu bol veľmi rýchli a preto ma nestihol upozorniť na to množstvo fotografov pred vašim domom,“ ironicky som povedala.

„O-ou.“ Prehlásil aj Harry.

„Tak...“ zamyslela som sa, „asi ma nenechajú odísť bez toho aby nedostali to čo chcú. Myslím, že odídem ja zadným vchodom, a ty Niall, alebo Harry, ale to bude lepšie keď pôjde Niall, a povie že som proste jeho kamarátka a nemala som kde zostať, preto som teraz tu. Čo poviete?“  spýtala som sa.

„To by šlo, ak to neprekrútia na niečo ako že s Niallom chodíš alebo čo,“ odvetil Harry.

„To je jedno nie? My vieme aká je pravda, a na tom záleží,“ usmiala som sa.

„A čo keby sme povedali pravdu? Že spolu chodíme my dvaja?“ navrhol Harry. 

Nanana :D Sorry, zaracha stále pokračuje :D ešte dva týždne a jeden deň -.- Preto pridávam aj pomenej :D Meg