26. februára 2013

Sometimes is friendship more than love - 4.časť


4.časť


 Otočil som sa a uvidel som Emily s Riley. Stáli tam. Hneď vedľa občerstvenia. Vyzeralo to že sa dobre bavili aj bezo mňa. Nešiel som k nim. Nechcem doliezať. Keby chceli prídu za mnou. Odišiel som zo sáli.
Nie moc ďaleko aby mama nehysterčila doma. Cez chodbu som prešiel do miestnosti oproti - bar. Posadil som sa na jednu z barových stoličiek a výpytal si pohár vody. Piť nemôžem mám tu mamu...a punč nepodávajú. Sedel som tam potichu a sám. Rozmýšlal som ako rýchlo človek zmení názor alebo ako rýchlo prestane byť človek šťastný.

 *Riley*

 "Nejdeme si radšej sadnúť? Mne sa už nechce stáť." navrhla som Emily
 "V tomto s tebou súhlasím. Ale kam si chceš sadnúť? Je tu plno tých ufrflaných ľudí. Nemáš si kam sadnúť."
 "Moja mama bez otca a pána Horana nikdy nespraví nič poriadne."... o prepáčte asi som vám zabudla povedať že otec tam šiel s Niallovým fotríkom...sú spolu taký menší obchodný tým.
 "Tak si poďme sadnúť do baru. Je hneď oproti."
 "No jasné..nájde ma tam mama a povie mi že síce mám 19 ale piť alkohol sa ešte učiť nemusím..prepáč Emily ale radšej nie. A tiež si myslím že tvoja mama nebude trikrát nadšená."
 "Fajn ako chceš. Tak čo budeme robiť tu?" založila rukami.
 "Prečo tu neni ešte Niall a Sean?" spýtala som sa.
 "Seana som videla....myslím že stojí tamto pri tom chlapíkovy. Vyzerá že sa tiež dobre baví."
 "Keď je tu on tak kde nechal Horana?"
 "Možno je doma...nejdeme sa pozrieť? Bude sranda .. aspoň odtialto vypadneme.."
 "Máš auto?"
 Emily sa uškrnula a z kabelky vytiahla kľúče od Seanovho auta.
 "Čo ty vlastne nemáš?" zasmiala som sa.
 Vyšli sme potajomky z haly tak aby nás nikto nevidel. Po chodbe sme videli asi milión dvier ale ani jedny správne. Napokon sme našli hlavné dvere ale neišli sme preč. Akurát sa vrátil môj otec Niallovým.
 "Riley? Kam idete?"
 "Chceli sme nachvílku vypadnúť...je to tu pohroma bez teba" zakryla som náš útek z domova dôchodcov.
 "No ale ja už som tu! Takže čelom vzad." prstom naznačil otočku a to čo najrýchlejšie. S Emily sme sa otočili a išli pre nimi.
 "Blúdili sme tu 15 minut a nič z toho" prehovorila potichu cez zuby Emily.
 Nehovorila som jej na to nič. Mala pravdu. Len som sa na ňu pozrela že to chápem. Napadali ma nápady ako 'Čo sa tak srthnúť na stranu a utekať von? Chytili by nás?'. Zvlášne bolo že som sa ešte pána Horana neopýtala kde je Niall. Viete rada vyzvedám nocé informácie...Hm..mám možnosť zrušiť toto ticho.
 "Pán Horan neviete kde je Niall?" otočila som hlavu dozadu jeho smerom.
 "Mal prísť s Maurou a Gregom. Musí tu niekde byť." odpovedal.
 "Nie je tu...asi sa niekam vyparil.."
 "Počkaj zavolám mu."
 "Ďakujem pán Horan." usmiala som sa.
 "Stokrát som ti hovoril že mi máš hovoriť Bobby a ty tiež Emily." zasmiali sme sa obe naraz. S Bobbym je sranda. Potom že pokom to Niall má. Ale na druhú stranu neviem ako sa teraz Niall chová...Už sme stáli tam kde predtým. Pri stole s občersvetním.
 "Tak dámy Niall je v budove. Presnejšie sedí v bare. Ale nehovorte to jeho matke..radšej" prišiel k nám Bobby aby nám oznámil kde je Niall.
 "No Riley,a ty si tam nechcela ísť"
 "Nemúdruj a kráčaj" zasmiala som sa postrčila ju dopredu. Vošli sme dnu do baru a hneď oproti dverám sme uvideli Seana s Niallom. Prišli sme k nim. Prstom som jemne poťukala po Niallom ramene.
 "Ehm ehm." ironicky som naznačila že už sme tu aj my. Niall sa otočil a na tvári sa mu rozžiaril úsmev.
 "Riley!!" postavil sa a obímul ma. Dosť tuho. Dáva dokonca lepšie objatie ako Emily. Hahaha ved je to chlap. :D ...
 "Som rád že vás konečne vidím." objatie daroval aj Emily.
 "Takže ako sa ti darí v tvojom sne?" s Emily sme sa posadili tiež za barové stoličky.
 "Som rád že som dosiahol čo som chcel...ale občas mi to tu chýba..tie naše staré časy a to ako sme hrávali bowling" odpovedal.
 "Mám nápad!" vyhŕkla som zo seba behom 5 sekúnd... "Zajtra je piatok takže pojdeme na bowling! Vrátime sa späť v čase!! Jupíí" Ja som neni šialená,som len čudne nornálna ;). A taktiež začínam niečo cítiť v srdci. Niečo čo si nechcem pripustiť.


Prepáčte že pridávam neskoro a krátke časti ale už nestíham .... sľubujem že 5. bude moc moc mocenko dlhá :33...dúfam že sa páči a KOMENT vás nezabije ;D ....a ešte mi príde trápne že sa stále ospravedlňujem :'D •Mary•

9 komentárov:

  1. Nevadí že diely nie sú tak často, pretože keď už nový diel je, tak je vždy úžasný a stojí za to :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Uha :3 Krásne :3 A nevadí že nedávaš každý deň časti. Som zvedavá ako dopadne ten bowling :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A to kdo povedal ze to nikoho nebavi hm?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. to je aké úžasné :) prosím , pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je to vážně pěkná povídka...doufám že co nejdřív bude další ! :D

    OdpovedaťOdstrániť