Stratil si ma ZNOVA: 1.Kapitola

„Barbara!“ skríkla mama. Naštvane som odkráčala do svojej izby a zabuchla som dvere. „Daj mi pokoj!“ zakričala som ako vždy a zvalila sa na svoju posteľ. Dala som do uší svoj Iphone a počúvala pesničky. Premýšľala som nad minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.
  Tak v Prvom rade začnem asi takto... Volám sa Barbara Haistings ale pre mojich kamošou som len  Barb.  Mám 18 za 3 týždne 19. Konečne. Otca nemám... Mama otehotnela na party a doteraz mi nechce povedať kto je môj otec. A to ma štve. Viem, len, že je slávny.  No ako tak. Zavibroval mi mobil a pozrela som na neho. Suzi.   „Ano?“ opýtala som sa, snažila som sa predstierať, že som Ok. „Barb? Neuveríš kto ma teraz followol! AAA! Bože môj!“ začala mi pišťať do telefónu.  „ Justin Bieber?“ opýtala som sa. „Ano!!! AAA!“ zakričala. „To je super..“ povedala som jej. „Čo ti je?“ opýtala sa ma. „Nič.. len som unavená.. takže už pomali pôjdem spať..“ povedala som jej. „Jasne.. pôjdeš spať o 3 poobede.. Tak hovor!“ hovorila mi. „Pred tebou sa nič nedá utajiť!“ skríkla som a zasmiala som sa „Otec?“ opýtala sa ma. „Hej..“ povzdychla som si. „Však už s tým prestaň! Keď tvoja mama bude chcieť aby si ho našla tak ti to povie! A teraz prosím ťa prestaň.. Ja už musím ísť lebo prišla teta ale uvidíme sa zajtra tak papa“ povedala a zložila. Suzi bola moja naj kamoška. Vedela o všetkom. Doslova.   „Idem do práce! Večer sa porozprávame!“ zakričala mama z kuchyne.  No super. V hlave sa mi rysoval plán. Ako náhle som počula buchnutie dvermi, zišla som dole a začala som hľadať nejaké papiere. Po asi 2 hodinách som našla  to  čo som chcela. Londýn ... nejaká adresa a... a.... presne! Jakpont!  Utekala som do izby. Zobrala papier a napísala mame list.
Milá mamka.

Odišla som do Londýna za otcom. Prosím nehnevaj sa na mňa. Chcem vedieť kto je môj biologický otec. A Nie stále žiť v tom, že neviem kto to je. Prosím prepáč.. škola sa skončila.. zbalím si veci a zostanem tam, pokiaľ ho nenájdem... Pusa Barb

Nechala som to na stole a odišla s kufrom ku vchodovým dverám.  Na letisko som sa dopravila s taxi. Kúpila som si letenku a odišla ku vchodu. Lietadlo do Londýna z New Yorku letí  za 15 minút.. prosíme.. cestujúcich aby nastúpili... ozval sa hlas. Ja som poslušne odkráčala ku sále. Sadla som si a počas cesty tam som zaspala.  Zobudila ma až letuška. Na moje prekvapenie bolo ráno.  Zobrala som si kufor a išla do hotela.  Nastúpila som do výťahu a stlačila číslicu. Na úplne poslednom poschodí sa výťah zastavil a ja som sa vydala na izbu číslo 23b. Otvorila som si a hodila sa na posteľ. Sadla som za internet a pohľadala som kde by mohol byť môj otecko. Našlo to hneď. Opísala som si adresu a vybrala sa ho hľadať.  Taxík zastavil  pred  veľkou vilou a ja som zaplatila vodičovi. Váhala som, či zaklopať alebo nie ale než som sa stihla spamätať otvorila mi nejaké  vysoké kučeravé dievča. „Ahoj čo by si potrebovala?“ opýtala sa ma. „No aj.. ja len.. Nie je tu náhodou Paul Higins?“ opýtala som sa..... 

Barbara Darcy Haistings

 Suzie Elizabeth Clarson.

Ahoj som na tomto blogu napísala novú poviedku.. dúfam, že sa vám páči :) A nie som Meg ani Marry ja som Liss :)