Stratil si ma ZNOVA 26. Kapitola

Baby! :( STRAŠNE,VEĽMI, MOCNO sa ospravedlňujem za to že som tu nebola a nepridala ale tak stali sa mi zlé veci o ktorých sa nemá rozprávať no.... budete mi musieť veriť... Tu je časť... dúfam že si ju aspoň   niekto prečíta.. a viem že som vás strašne sklamala... no.. PREPAČTE..... :( I hope u like it :) *Liss


Z pohľadu Harryho

 Už prešli 3 dni. Dneska majú odpojiť Barb od umelého dýchania. Nezvládnem to.. nie bez nej... Máme prenádhernú dcéru, ktorá už má zariadenú svoju vlastnú maličkú izbičku s postieľkou a plno plno hračkami.
,***
Práve som na ceste do nemocnice. Zaparkoval som auto v podzemnom parkovisku a vyšiel výťahom na 2 poschodie. Vošiel som do jej izby. Ležala tam. Nádherná. Presne ako predtým. Teraz mala na nose a ústach masku, vďaka ktorej "dýchala". Zase sa mi hrnuli do očí slzy. Do izby vošiel doktor.
"Och pán Styles.." zarazil sa keď ma videl v izbe. Prešiel som popri posteli a sadol si na stoličku, následne som chytil ruku Barb. Doktor prišiel k posteli z druhej strany a pozrel sa na mňa.
"Pán Styles... Spali ste vy vôbec?" opýtal sa ma a pozeral na mňa dosť divným spôsobom. No ja som ten pohľad ignoroval a odpovedal na otázku:
"Nie.. Nemôžem spať.. Vážne ju musíte odpojiť?" opýtal som sa a neposedná slza mi stiekla po líci až k brade. Doktor len zakrútil hlavou. "Nie?" opýtal som sa. Len sa usmial a pokrútil hlavou. Pousmial som sa a pohladkal som prstom Barbinu ruku.
"Viete.. Slečna Haistings má oveľa lepšie výsledky ako spred 2 týždňov. Ak by to takto išlo aj naďalej je tam možnosť že sa prebudí. No nie je tá možnosť potvrdená na 100%. Je to skoršie tak 50 na 50" povedal a usmial sa na mňa.  Usmial som sa na neho tiež a pozrel sa na Barb.
"Takže..." nedokončil som vetu lebo mi doktor skočil do reči. Povzdychol si a pozrel sa do zeme. Ruky spustil pozdĺž tela.
"Viete pán Styles.. Nebude to tak jednoduché. Je tu jedna malá komplikácia. No.. viete. Je tu jedna operácia vďaka ktorej by sme mohli urýchliť slečny Haistingsovej prebudenie. Mohli by sme jej pomôcť sa prebudiť o čosi skoršie."
"A načo čakáte?! Povedal som Vám že urobím čokoľvek preto aby sa prebudila a vy mi po skoro 3 mesiacoch poviete že je tu možnosť operácie?!" skríkol som a postavil som sa. Vážne som mal nervy.
"Pán Styles ukľudnite sa prosím. Tá možnosť tej operácie je veľmi riziková. A objavila sa len nedávno tá možnosť, pretože slečna Haistingsová nemala v poriadku pľúca a iné orgány v tele. No priebežne sa to napravuje a TERAZ sme až zvážili operáciu. No. bohužiaľ vám budem musieť povedať že tá operácia nie je 100%-tná a nie je isté že sa vydarí."
Povzdychol som si a naspäť sa posadil na stoličku. Hlavu som si oprel o dlane a rozmýšľal čo ďalej.
Pozrel som sa smerom, kde ležala Barb. Zapípal mi mobil. Vytiahol som ho a prečítal si SMS od Liama.
"Harry! Povedal si že si späť o 2 hodiny! Si preč 3 hodiny! Nie že by mi to vadilo, ale tak je to TVOJA dcéra a ja mám svoje plány... prepáč braček ale nespal som dosť dlho a som rozzúrený!" ako náhle som to dočítal musel som či chcem alebo nie odísť.
"P-Pán doktor ja si to ešte premyslím" povedal som mu nakoniec a postavil sa. Dal som Barb bozk na čelo a  pohladkal ju po vlasoch.
"Budem musieť ísť za dcérkou. Prídem zajtra a poviem Vám ako som sa rozhodol."  nenamietal, len sa pousmial a podal mi ruku. Stisol som mu ju a rýchlim krokom sa hnal za malou. Nasadol som do auta a vyrazil smer domov.
***
Zaparkoval som auto pred garážou vedľa Liamovho Range Rovera. Zamkol som ho a vybral kľúče z vrecka. Odomkol som si a začul som detský plač, čo by plač to bol rev. Zobul som sa a zhodil zo seba kabát, ktorý som pohodil na kreslo v predsieni.
"Ale no ták! Nepláč! Prosííím... Kde toľko trčíš Harry!" kričal Liam. Zamračil som sa a prešiel okolo neho, zobral fľašku s čajíkom, ktorá ležala na stole. a zobral jej Darcy. Usmial som sa na ňu a dal jej čajík. Bola smädná. Usmial som sa keď som videl ako si kľudne pije svoj čajík. Pozrel som sa Liamovím smerom a zdvihol obočie.
"Je to až také ťažké?! Hm?" usmial som sa a pomaly sa začal kolísať s malou na rukách. Liam na mňa len pozeral a povzdychol si.
"Prepáč Harry... ja..ja len... Dlho som nespal a nie som pestúnka." povedal a zobral si mikinu.
"Nebudem ti doživotne strážiť TVOJE dieťa." to TVOJE zdôraznil a odišiel z domu.
"Pche. My ho nepotrebujeme však srdiečko. A mimochodom mamička bude v poriadku" povedal som a usmial sa.
"Tak predsa len?" opýtal sa hlas, ktorý vychádzal z vedľajšej miestnosti, kuchyne. Usmial som sa na malú a otočil sa s ňou. Stále pila svoj čajíček. Zdvihol som svoj pohľad a uvidel som pred sebou Louisa.
"No, je tu jedna možnosť, že ju budú operovať a tým jej pomôžu sa zotaviť skoršie." povedal som a usmial sa na neho.
"Je pekné vidieť tú tvoju žiarivosť v očiach a ten úsmev na tvári po tak dlhom čase."  povedal a oprel sa o zárubňu. Uchechtol som sa.
"To sa volá nádej Louis" zasmial sa. Prikývol a odpil si zo svojho nealkoholického piva.
"Takže je tu nádej že budete veľká šťastná rodinka?" pomaly sa priblížil ku nám. Malá už nechcela čajík a tak začala trošku kašľať. Dal som si ju na plece aby si odgrgla. Hladkal som jej chrbátik. Loui len zapol telku a zvalil sa na gauč s pivom v ruke a ovládačom v tej druhej. Pivo položil na stolík vedľa gauča a vytiahol hračky z pod seba. Zasmial som sa. Loui sa na mňa pozrel a stále sa na mňa díval.
"Čo je?" opýtal som sa po dlhej dobe ticha. Len pokrútil hlavou a pozrel na televíziu. Malá si už dávno odgrgla, no cítil som, že mi pomaly zaspáva na ramene.
"Len som rád že si zase šťastný a vidím tu tvoju iskru v očiach." Usmial sa a pozoroval telku. Postavil sa a chystal sa odísť hore po schodoch.
"A ešte niečo" vrátil sa naspať dole.
"Si dobrý otec" povedal a poplacal ma po chrbte........