One Direction Stories: TBH - Part 16 (Part 02)

16 Kapitola (Part 02)

V minulej kapitole:

Ja som iba ležala na posteli a pozerala mu do očí. Ten pohľad mi opätoval a naklonil sa ku mne bližšie ako keby ma ide pobozkať...

Nato som vyprskla smiechom a zhodila ho zo seba.

„V kuchyni máš raňajky,“ oznámila som mu vážny dôvod prečo som prišla.

„Čiže, mám vypadnúť?“ naoko dotknuto sa spýtal.

„Nepovedala by som to tak...ale áno,“ zasmiala som sa a výhražne na neho pozrela. Rýchlo sa spakoval a išiel sa naraňajkovať. Ja som si zatiaľ obliekla žlté tričko s pikačom, a šortky. Na nohy som si dala žabky a išla som si umyť zuby. Ani som si neuvedomila aké mám kruhy pod očami. Doumývala som si zuby a naniesla jemný make-up. Dala som si ešte rýchlo špirálu a zbehla dole za chalanmi ktorí si pochutnávali na mojich palacinkách. Oprela som sa o zárubňu dverí a pozrela na chalanov ktorý ma nezaregistrovali.

„Dobrú chuť, chalani,“ pousmiala som sa, „idem do mesta, musím si zohnať aspoň nejakú prácu,“ oznámila som im.

„Jo jasné.“

„Maj sa.“

„Držím palce aby si si niečo našla“

„Čau.“

„Ahoj.“

Ozvalo sa od každého z chalanov.

„Čaute,“ zamrmlala som a vyšla z domu. Prešla som na najbližšiu autobusovú zastávku a študovala som autobusy smer centrum. Uvedomila som si, že jeden mi ide za chvíľu. Tak som pekne chvíľku počkala a nastúpila som do autobusu.

O 15minút som vystupovala v centre pri Starsbucks, kde som si dala Double Chocolaty Chip Frappuccino a vyšla som pred námestie. Na nete som si ešte včera našla nejaké sídla novín. Chcela som si nájsť najlepšie nejakú prácu v novinách a popri najhoršom by mi stačila aj čašníčka v starbuckse. Prešla som k prvému sídlu novín a na recepcii som sa spýtala či nehľadajú nejakú redaktorku. Nehľadali. Tak to pokračovalo aj v ďalších 2 časopisoch a nakoniec som prišla k poslednému. Mojej poslednej šance. Prišla som na recepciu a tam ma konečne čakala kladná odpoveď. Moje vnútro zaplesalo.

„Práve sme to chceli nahodiť na internet že hľadáme posilu, ale keď ste tu vy, choďte za riaditeľom, a ak by vás neprijal, potom to dám na net,“ žmurkla na mňa recepčná a vysvetlila mi kde nájdem riaditeľa. Začala som byť dosť nervózna. V rukách som zvierala môj chabý životopis.

„Dobrý deň,“ slušne som pozdravila riaditeľa.

„Vy ste...?“ spýtal sa nechápavo.

„Vaša recepčná mi povedala že hľadáte niekoho na miesto redaktorky, a ja by som mala záujem,“ vysvetlila som.

„Aha, tak sa posaďte,“ ukázal na kreslo a ja som sa usadila.

O pár hodín

Sedela som u chalanov doma a nudila sa. Napadlo ma že zavolám sem Em, ale nie je to dom. Lenže chalani mi nechali lístok že prídu až zajtra večer. Leteli niekam do Nemecka alebo kam. Nevadí. Pokrčila som plecami, chalani o tom nemusia vedieť.

Natiahla som sa po mobil a zavolala Em. O chvíľu už zvonila a ja som jej s nadšením otvorila.

„Toto je dom One Direction?“ nechápavo sa spýtala.

„Hej, nepišti!“ skríkla som.

„Ale ukážeš mi všetko?“ spýtala sa nedočkavo.

„Nie...“ odpovedala som.

„Alee!! Caroline,“ naliehala.

„Možno, ak ma nenaštve,“ sadla som si na sedačku a ona hneď vedľa mňa.

„No, tak hovor!“ naliehala na mňa.

„Čo?“ spýtala som sa.

„No! Ako si dopadla na tom konkurze?“ nedočkavo sa spýtala.