Lucy:
Zavolala som Bec. Ani neviem čo ma to napadlo. Potrebovala som
kamarátku. Potrebovala som sa pred niekym vyplakať, kto ma uteší, povie že
všetko bude zase dobré. Jediný kto to zvládne je..Becka. Ktorá je v Londýne
asi 2 hodiny odomňa.
„Bec?“ spýtala som sa keď to
zdvihla.
