„Tak....o čom sa chceš rozprávať?“ spýtala som sa
po 10tych minútach sedenia na záhradnej húpačke.
„Ja...neviem ako mám začať...Proste,“ zvesil plecia
a pozrel sa na mňa. Otočila som hlavu a pozerala do jeho očí,
„ja...vieš ako si sa ma ráno pýtala že ten bozk včera nič medzi nami nezmenil?“
prikývla som. Vôbec sa mi nepáčilo kam to smeruje... „Tak...ja..no, asi to pre
mňa neznamenalo nič...Ja, mám ťa rád viac ako kamarátku,“ zvesil pohľad dole.